Cieľom štúdie bolo posúdiť geotermálne pomery v regióne a stanoviť potenciál využívania energie zo Zeme na účely vykurovania a ohrevu teplej úžitkovej vody (v skratke „TUV“)  v sústave centrálneho zásobovania teplom (v skratke „SCZT“) v Prievidzi, Novákoch a Zemianskych Kostoľanoch. Stanovenie geotermálneho potenciálu bolo založené na existujúcich zdrojoch v oblasti s prihliadnutím na ich súčasný stav využívania. Geotermálne zdroje boli vybrané na základe vhodnosti ich lokality k využitiu v SCZT. Hodnotené boli geotermálne vrty a banské vody. Geotermálne vrty disponujú súhrnne voľným tepelným potenciálom približne 30446 MWh/rok pri maximálnej miere tepelného využitia a ich dochladení až na 5 °C, preto je dôležité zamerať sa na využívanie odpadného tepla po ich prvotnom zužitkovaní. Podľa údajov SHMÚ za rok 2019 má vrt Laskár dostupných 17,14 %, vrt Púšť 100 % a vrt Chalmová 59,75 % svojho tepelného potenciálu.  Dostupný tepelný výkon banskej vody z Bane Cígeľ s použitím technológie tepelných čerpadiel (ďalej len „TČ“) predstavuje  približne 4,1 MWt a v prípade banskej vody z Bane Nováky sa jedná približne o 5,7 MWt, pričom tento zdroj je už dnes čiastočne využívaný. Práve dostupnosť tepelného výkonu v priebehu roka a v priebehu dňa je najdôležitejší parameter pre využitie v praxi.

Hodnoty potrebné k stanoveniu energetického potenciálu geotermálnych zdrojov boli získané z údajov o ročnom využívaní podzemných a termálnych vôd, z projektových zámerov popisujúcich ich plánované využitie a z konzultácií so spoločnosťou Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. Súčasťou zisťovania informácií k prevádzke geotermálnych zdrojov bol aj terénny prieskum v tepelnej centrále využívajúcej teplo z vrtu Laskár a banskej vody z Bane Nováky.

Predmetom štúdie bolo aj zhodnotenie možností zapojenia geotermálnych zdrojov do SCZT, kedy je nevyhnutné analyzovať ich tepelný potenciál, ale aj ich teplotné pomery vzhľadom k sústave, ktoré obmedzujú využitie tepelného potenciálu. Geotermálne vrty v regióne dosahujú maximálnu teplotu v ústi 66 °C a banské vody približne 18 °C. Súčasné teplotné pomery tepelného napájača  TN ENO - Prievidza 150/70 °C sú príliš vysoké a bez výrazného využitia doplnkových zdrojov je zaradenie geotermálnej energie do sústavy nerealizovateľné. Preto sa v štúdii uvažuje s modernou transformáciou SCZT na minimálne 4. generáciu  so vstupnou teplotou v rozsahu 60 - 70 °C do tepelného napájača, čím by sa otvorila možnosť efektívneho začlenenia geotermálnych zdrojov do sústavy.

V štúdii sa pojednáva o možnostiach transformácie nízkopotenciálneho tepla geotermálnych zdrojov na vyššiu teplotnú úroveň tak, aby mohlo byť použiteľné pre účely 4. generácie SCZT. Uvedený je príklad konkrétnych parametrov tepelného čerpadla (v skratke „TČ“) typu voda-voda pri výstupoch vody 80 °C, 70 °C a 60 °, pričom výsledok jasne demonštruje, že znížením teplotných požiadaviek na výstupnú vodu sa rozšíri škála použitia nízkopotenciálnych zdrojov, tzn. môže byť použitá aj chladnejšia zdrojová voda. Vhodne zvolená technológia môže pracovať s teplotami zdrojovej vody pod 15 °C a výstupnej vody 70 °C s hodnotami výkonového čísla na úrovni COP  ≥ 3.

Trendy aplikácie vysokoteplotných TČ na využívanie odpadného tepla boli v ostatných rokoch predmetom diskusií na viacerých odborných konferenciách z kade bola čerpaná aj inšpirácia pre popis týchto trendov v štúdií a poukázanie vhodnosti ich použitia.

Uhoľné regióny majú vo všeobecnosti perspektívu vo využívaní nízkopotenciálneho tepla v banskej vode, ktorá je čerpaná z banských diel. Dostupnosť banskej vody je príležitosť pre jej využitie ako zdroja nízkopotenciálneho tepla, ale aj ako média pre akumuláciu a transport tepla, čím je možné zaradenie ďalších OZE do sústavy, ako napr. termosolárnych systémov, ktoré môžu slúžiť na predohrev banskej vody pred použitím TČ.  Pokiaľ sa v regióne vyskytujú aj geotermálne vody a zároveň je zvýšená miera geotermálnej aktivity, potom je využívanie geotermálnej energie ešte perspektívnejšie. Vyčíslený tepelný potenciál existujúcich geotermálnych zdrojov by mal dopomôcť k vytvoreniu predstavy o tom, akou mierou je možné geotermálnu energiu v regióne využiť na účely  vykurovania budov pripojených k SCZT. Štúdia apeluje na potrebu zníženia teplotných pomerov v SCZT minimálne na úroveň 4. generácie, aby mohlo byť zaradenie geotermálnej energie do sústavy efektívnejšie.

 Prečítajte si celú publikáciu: Potenciál využitia geotermálnej energie v sústave centrálneho zásobovania teplom v Prievidzi, Novákoch a Zemianskych Kostoľanoch

V zásobníkoch projektov budúceho financovania rozvoja regiónu sa nachádza viac ako 100 projektových zámerov hĺbkovej obnovy budov. Potrebujeme primeranú plánovaciu a implementačnú infraštruktúru pre všetkých, ktorí v najbližších 10 rokoch prejavia záujem znižovať energetickú náročnosť svojich budov.

Každý projekt na hornej Nitre financovaný z verejných zdrojov musí prispievať k cieľom Akčného plánu transformácie. V rámci správ o implementácii Akčného plánu transformácie regiónu sa bude každoročne vyhodnocovať aj znižovanie potreby energie v budovách a rozvodoch, zvyšovanie podielu energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom úplne nahradiť  zdroje na báze fosílneho zemného plynu do roku 2034 a využívanie energetických zariadení vo vlastníctve energetických komunít, občanov a samospráv. Úspešná transformácia regiónu teda bude z veľkej časti závisieť aj od toho, ako rýchlo a kvalitne budeme obnovovať budovy. 

Cieľom štúdie bolo stanoviť potenciálne úspory tepla budov pripojených k sústave centrálneho zásobovania teplom (ďalej len SCZT) na základe určenia aktuálnej hodnoty potreby tepla týchto budov v Prievidzi. Komplexnou obnovou budov v Prievidzi môžeme ušetriť 53,5 – 63,3 % tepla na vykurovanie bytových domov a 29,1 – 34,7 % tepla na vykurovanie budov škôl a školských zariadení. Odporúčame tiež vytvorenie cestovnej mapy zahrňujúcej plány obnov budov v určitom časovom horizonte a tvorbu manuálov obnovy budov konkrétnych stavebných sústav.

V tejto publikácii prinášame ideové návrhy na menší a inovatívnejší systém centrálneho zásobovania teplom (SCZT) pre obec Zemianske Kostoľany, ktorý by bol lepšie financovateľný z európskych prostriedkov ako uvažované samostatné plynové kotly, prípadne riešenie v kombinácii s kotlami na štiepku. Základom riešenia je výrazné zníženie energetickej potreby v budovách a množstva únikov tepla v rozvodoch a využívanie miestnych obnoviteľných zdrojov energie (OZE) s minimalizáciou potreby akéhokoľvek paliva pochádzajúceho mimo región. Riešenie počíta s nižšou teplotou vody v sústave, čo sa prejaví pozitívne na nižších stratách v potrubiach a celkovo efektívnejšom hospodárení s teplom. Takéto moderné riešenia navyše podporujú vznik nových udržateľných pracovných miest v regióne namiesto platieb do zahraničia a aktívne zapájajú občanov do hospodárenia s energiami. V budúcnosti môžu pomôcť s rozvojom turizmu súvisiaceho s uhlíkovo neutrálnymi riešeniami. Prispievajú tiež k plneniu povinného cieľa zvyšovania podielu OZE v SCZT od roku 2021.

Celá štúdia na stiahnutie: Moderný koncept systému centrálneho zásobovania teplom v Zemianskych Kostoľanoch [pdf, 0.6MB]

Tlačová správa: Prievidza, 10. december  2020

O riešení zásobovania teplom na hornej Nitre po roku 2023 zatiaľ ešte nie je rozhodnuté, Priatelia Zeme-CEPA však, v snahe hľadať riešenie minimalizujúce dopad na životné prostredie v tomto regióne, podpísali samostatné memorandá o porozumení s oboma uchádzačmi o dodávky tepla po roku 2023, teda so spoločnosťou Slovenské elektrárne ako aj s Prievidzským tepelným hospodárstvom (PTH). Dodávky tepla v regióne Horná Nitra je potrebné riešiť z dôvodu ukončenia podpory pri výrobe elektriny z hnedého uhlia po roku 2023.

Obe spoločnosti, nezávisle od seba, avšak spolu s Priateľmi Zeme-CEPA, sa zhodli na tom, že bude potrebné pripraviť a hľadať riešenie pre zásobovanie Hornonitrianskeho regiónu teplom, ktoré by malo byť založené na optimalizovanej spotrebe tepla a riešení minimalizujúcom uhlíkovú náročnosť a dopad na životné prostredie.

Zároveň, okrem iného, obe spoločnosti vo svojich memorandách s Priateľmi Zeme-CEPA navrhujú, aby Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky každoročne  v rámci správ o implementácii Akčného plánu transformácie regiónu Horná Nitra vyhodnocovalo:

• znižovanie potreby energie v budovách a rozvodoch napojených na CZT
• zvyšovanie podielu energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom úplne nahradiť zdroje na báze fosílneho zemného plynu do roku 2034
• využívanie energetických zariadení na zvyšovanie energetickej hospodárnosti vo vlastníctve energetických komunít, občanov a samospráv.

Plošné a razantné zníženie energetickej potreby a prechod k nízkouhlíkovej tepelnej energetike na hornej Nitre je prioritným verejným záujmom. „Verím, že vláda vytvorí podmienky a podporí kapacity na prechod na udržateľné tepelné riešenia smerom k uhlíkovej neutralite. Horná Nitra sa môže stať nielen ukážkou transformácie od uhlia, ale aj príkladom pre cielené znižovanie energetickej potreby a zvyšovanie obnoviteľných zdrojov.“ povedal Juraj Melichár z OZ Priatelia Zeme-CEPA.

„S cieľom nahradiť súčasný zdroj, Slovenské elektrárne pripravili projekt transformácie tejto elektrárne na tepláreň na báze plynovej a biomasovej kotolne do konca roku 2023, s cieľom eliminovať v čo najväčšej možnej miere súčasné negatívne dopady na spotrebiteľov, aj obyvateľov v celom regióne. S Priateľmi Zeme chceme spolupracovať a hľadať riešenie, ktoré bude minimalizovať dopad na životné prostredie a uhlíkovú náročnosť.“ vyhlásil Branislav Strýček, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Slovenských elektrární, a.s.

„Riešenie, ktoré ponúkame pre budúcnosť vykurovania Prievidze zo strany Prievidzského tepelného hospodárstva, využíva vo veľkej miere aj obnoviteľné zdroje energie - banské vody,  tepelné čerpadlá, solárne panely a biomasu. Našou dlhodobou víziou je zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov tým, že budeme aj v budúcnosti ďalej využívať potenciál uzatváraných baní a pridávať ich do zdroja, ktorý vybudujeme v Cígli. Preto sme sa radi pridali k memorandu,“  uviedla Katarína Macháčková, primátorka Prievidze a členka predstavenstva PTH. „V rámci transformácie uhoľného regiónu vidíme veľký priestor aj na znižovanie potreby energie, najmä  opatreniami zameranými na verejné budovy a inovácie v oblasti energetiky,“ dodala. 

Prečítajte si mikroštúdiu od Inštitútu pre pasívne domy: Skúsenosti z obnovy bytových domov v mestskej časti Bratislava - Karlova Ves a odporúčania pre verejné politiky na národnej úrovni

Prečítajte si štúdiu od expertov zo Slovenskej technickej univerzity: Odhad potenciálu úspor energie na vykurovanie a prípravu teplej vody budov zapojených do centrálneho zásobovania teplom z elektrárne Nováky

English version: Estimation of the energy saving potential (for central heating and hot water preparation) of buildings in central heat supply system from Novaky power plant.

Elektráreň Nováky má spaľovať hnedé uhlie najneskôr do decembra 2023. Ministerstvo hospodárstva preto 8.9.2020 organizuje pracovné stretnutie, na ktorom budú experti diskutovať ako zabezpečiť vykurovanie miest Prievidza, Nováky a obce Zemianske Kostoľany. O vybranej možnosti stále nie je rozhodnuté. Aktuálne sú rozpracované iba dva návrhy, ktoré sú založené na vysokej energetickej potrebe a v rôznej miere počítajú aj s fosílnym palivom - zemným plynom. Oba návrhy teda môžu slúžiť len ako dočasné riešenie, ktoré bude treba o desať rokov zmeniť v závislosti od tempa obnovy budov.