PZ-CEPA

Energoportál

Podporte-nas

Facebook ZivotPoUhli

Občianska iniciatíva vyzýva vedenie mesta Handlová a ďalšie zodpovedné orgány, aby sa zasadzovali za podporu projektov skutočne šetrných k prostrediu, klíme s perspektívou pre rozvoj mesta a nepodporili projekt termálnej depolymerizácie spoločnosti Hutira.

Zverejnené v Novinky

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu zbieral od roku 2018 projektové zámery pre transformáciu regiónu horná Nitra. Spoločnosť HUTIRA Slovakia, s.r.o. podala štyri projekty na podporu z verejných financií vrátane zámeru “Termochemické spracovanie pneumatík” v hodnote 12 miliónov eur. Úrad podpredsedu vlády SR poslal balík siedmich projektových zámerov v hodnotách nad 3 milióny eur na posúdenie do JASPERS (Spoločná pomoc na podporu projektov v európskych regiónoch).[i] Nezávislí environmentálni experti zhodnotili verejne dostupné informácie z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie zámeru “Zhodnocovanie opotrebovaných pneumatík termickou depolymerizáciou”, ktorý firma HUTIRA Slovakia, s.r.o. (ďalej len navrhovateľ) podala v rokoch 2015-2016. [ii]  Toto hodnotenie má za cieľ poskytnúť nezávislé a súborné informácie o technológiách spomínaných v tomto zámere a ich environmentálnych a iných dopadoch. Zameriava sa na toxické látky, dostupnosť vstupnej suroviny, udržateľné alternatívy, emisie skleníkových plynov a iné aspekty. Závery tohto posudku naznačujú, že projekty termálnej depolymerizácie by nemali byť súčasťou spravodlivej transformácie hornej Nitry.

Zverejnené v Novinky

Tlačová správa: Prievidza, 10. december  2020

O riešení zásobovania teplom na hornej Nitre po roku 2023 zatiaľ ešte nie je rozhodnuté, Priatelia Zeme-CEPA však, v snahe hľadať riešenie minimalizujúce dopad na životné prostredie v tomto regióne, podpísali samostatné memorandá o porozumení s oboma uchádzačmi o dodávky tepla po roku 2023, teda so spoločnosťou Slovenské elektrárne ako aj s Prievidzským tepelným hospodárstvom (PTH). Dodávky tepla v regióne Horná Nitra je potrebné riešiť z dôvodu ukončenia podpory pri výrobe elektriny z hnedého uhlia po roku 2023.

Obe spoločnosti, nezávisle od seba, avšak spolu s Priateľmi Zeme-CEPA, sa zhodli na tom, že bude potrebné pripraviť a hľadať riešenie pre zásobovanie Hornonitrianskeho regiónu teplom, ktoré by malo byť založené na optimalizovanej spotrebe tepla a riešení minimalizujúcom uhlíkovú náročnosť a dopad na životné prostredie.

Zároveň, okrem iného, obe spoločnosti vo svojich memorandách s Priateľmi Zeme-CEPA navrhujú, aby Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky každoročne  v rámci správ o implementácii Akčného plánu transformácie regiónu Horná Nitra vyhodnocovalo:

  • znižovanie potreby energie v budovách a rozvodoch napojených na CZT
  • zvyšovanie podielu energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom úplne nahradiť zdroje na báze fosílneho zemného plynu do roku 2034
  • využívanie energetických zariadení na zvyšovanie energetickej hospodárnosti vo vlastníctve energetických komunít, občanov a samospráv.

Plošné a razantné zníženie energetickej potreby a prechod k nízkouhlíkovej tepelnej energetike na hornej Nitre je prioritným verejným záujmom. „Verím, že vláda vytvorí podmienky a podporí kapacity na prechod na udržateľné tepelné riešenia smerom k uhlíkovej neutralite. Horná Nitra sa môže stať nielen ukážkou transformácie od uhlia, ale aj príkladom pre cielené znižovanie energetickej potreby a zvyšovanie obnoviteľných zdrojov.“ povedal Juraj Melichár z OZ Priatelia Zeme-CEPA.

„S cieľom nahradiť súčasný zdroj, Slovenské elektrárne pripravili projekt transformácie tejto elektrárne na tepláreň na báze plynovej a biomasovej kotolne do konca roku 2023, s cieľom eliminovať v čo najväčšej možnej miere súčasné negatívne dopady na spotrebiteľov, aj obyvateľov v celom regióne. S Priateľmi Zeme chceme spolupracovať a hľadať riešenie, ktoré bude minimalizovať dopad na životné prostredie a uhlíkovú náročnosť.“ vyhlásil Branislav Strýček, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Slovenských elektrární, a.s.

„Riešenie, ktoré ponúkame pre budúcnosť vykurovania Prievidze zo strany Prievidzského tepelného hospodárstva, využíva vo veľkej miere aj obnoviteľné zdroje energie - banské vody,  tepelné čerpadlá, solárne panely a biomasu. Našou dlhodobou víziou je zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov tým, že budeme aj v budúcnosti ďalej využívať potenciál uzatváraných baní a pridávať ich do zdroja, ktorý vybudujeme v Cígli. Preto sme sa radi pridali k memorandu,“  uviedla Katarína Macháčková, primátorka Prievidze a členka predstavenstva PTH. „V rámci transformácie uhoľného regiónu vidíme veľký priestor aj na znižovanie potreby energie, najmä  opatreniami zameranými na verejné budovy a inovácie v oblasti energetiky,“ dodala. 

Zverejnené v Novinky

Vážená pani podpredsedníčka vlády pre investície a informatizáciu,

Vážený pán podpredseda vlády a minister hospodárstva Slovenskej republiky,

v stredu 17. júna 2020 sme sa z médií dozvedeli o tom, že podpredseda vlády a minister hospodárstva plánuje navrhnúť vytvorenie postu splnomocnenca vlády pre transformáciu Hornej Nitry. Takúto formu informovania o zámeroch v téme, ktorá má pre náš región zásadný význam, nepovažujeme za úplne vhodnú. To aj preto, lebo táto informácia, žiaľ, nekorešponduje s informáciami, ktoré nám boli doteraz prezentované ako rámcové zámery, vo vzťahu k riešeniu inštitucionálneho zabezpečenia transformácie, napríklad na stretnutí primátorky mesta Prievidza s podpredsedníčkou vlády pre investície a informatizáciu, pani Remišovou, ktoré sa konalo dňa 16. júna 2020 na Úrade vlády, teda len deň pred mediálnym vyjadrením podpredsedu vlády a ministra hospodárstva, pána Sulíka. Návrh inštitucionálneho zabezpečenia transformácie mal byť podľa uznesenia Vlády SR č. 336/2019 k Akčnému plánu transformácie uhoľného regiónu Horná Nitra pripravený do konca júna tohto roka, pričom nositeľom tejto úlohy je podpredsedníčka vlády pre investície a informatizáciu.

Projekt transformácie uhoľného regiónu Horná Nitra je pre doterajšiu vysokú mieru otvorenosti a participácie všetkých relevantných zúčastnených a verejnosti vnímaný ako dobrý príklad praxe aj na úrovni Európskej únie. Na medzinárodných podujatiach, kde približujeme proces príprav štrukturálnych zmien na Slovensku, sú s veľkým uznaním vnímané naše skúsenosti, v ktorých vyzdvihujeme dodržiavanie partnerského princípu pri tvorbe stratégie a prijímanie návrhov na základe iniciatív zdola, tzv. bottom-up princípu.

Aby sme na túto dobrú prax nadviazali, zdvorilo Vás žiadame, aby boli ďalšie návrhy týkajúce sa inštitucionálneho zabezpečenia transformácie Hornej Nitry prezentované verejnosti až potom, ako bude návrh tejto problematiky prediskutovaný so zástupcami miest a obcí, pracovnou skupinou, ktorá je na implementáciu akčného plánu zriadená Úradom podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu a s tými, ktorí sa v regióne tejto téme dlhodobo venujú. Len tak bude možné jasne pomenovať silné a slabé stránky návrhu, ktorý bude predložený. Sme presvedčení o tom, že aj naše poznatky zo zasadnutí pracovných skupín Platformy pre uhoľné regióny v procese premeny, ktoré boli venované okrem iných tém aj riadeniu spravodlivej transformácie v iných regiónoch, môžu byť veľkým prínosom pre diskusiu o výhodách a nevýhodách navrhnutého modelu inštitucionálneho zabezpečenia.

 

S úctou

Katarína Macháčková, primátorka mesta Prievidza

František Tám, primátor mesta Bojnice

Kvetoslava Šimorová, starostka obce Dolné Vestenice

Jozef Hrotek, starosta obce Horná Ves

Peter Kotian, starosta obce Jalovec

Ivor Husár, starosta obce Kanianka

Ivan Javorček, starosta obce Rudnianska Lehota

Peter Mikuško, starosta obce Lipník

Jana Školíková, starostka obce Zemianske Kostoľany

Michal Ďureje, poslanec Zastupiteľstva Trenčianskeho samosprávneho kraja

Erich Dvonč, poslanec Zastupiteľstva Trenčianskeho samosprávneho kraja a Mestského zastupiteľstva v Partizánskom

Ľuboš Jelačič, druhý zástupca primátorky mesta Prievidza

Branislav Bucák, poslanec Mestského zastupiteľstva v Prievidzi

Katarína Čičmancová, poslankyňa Mestského zastupiteľstva v Prievidzi

Helena Dadíková, poslankyňa Mestského zastupiteľstva v Prievidzi

Peter Krško, poslanec Mestského zastupiteľstva v Prievidzi

Natália Svítková, poslankyňa Mestského zastupiteľstva v Prievidzi

Katarína Vráblová, poslankyňa Mestského zastupiteľstva v Prievidzi

Július Urík, poslanec Mestského zastupiteľstva v Prievidzi

Rastislav Bakus, poslanec Obecného zastupiteľstva v Lehote pod Vtáčnikom

Dana Hagarová, koordinátorka  Akčného plánu transformácie uhoľného regiónu Horná Nitra za mesto Bojnice

Stanislav Voskár, vedúci pracovnej skupiny ekonomika a technická infraštruktúra pri tvorbe akčného plánu

Alojz Vlčko, vedúci pracovnej skupiny dopravná infraštruktúra pri tvorbe akčného plánu

Ivona Vojtášová, vedúca pracovnej skupiny cestovný ruch pri tvorbe akčného plánu

Juraj Melichár, CEE Bankwatch Network / Priatelia Zeme-CEPA

Lenka Ilčíková, Priatelia Zeme-CEPA

Jarmila Grujbárová, Castor&Pollux, s.r.o.

Katarína Cifríková, koordinátor práce s mládežou mesta Prievidza, CVČ Prievidza

Ján Martíček, konateľ spoločnosti Správa majetku mesta Prievidza

Roman Bartoš, Technické služby mesta Prievidza

Viera Ďurčeková, Technické služby mesta Prievidza

Vladimír Slobodník, Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny

Sylvia Maliariková, členka OOCR Región Horná Nitra - Bojnice

Vladimír Šimko, predseda občianskeho združenia Komplex centrum

Pdf verzia otvoreného listu dostupná na stiahnutie tu.

 

Zverejnené v Novinky

Viac ako 100 ľudí si 12. februára 2020 prišlo vypočuť informácie o možnostiach financovania premeny nášho regiónu. V plnej sále Regionálneho kultúrneho centra v Prievidzi pred angažovaným publikom diskutovali politici zo všetkých úrovní štátnej správy, slovenskí a medzinárodní experti o tom, ako prejsť od akčného plánu vedeného občanmi k ​​projektom vedeným občanmi. Účasť na podujatí svedčí o dlhodobom záujme miestnych o premenu na čistejší región, z ktorého neodchádzajú ľudia. Okresy Prievidza a Partizánske majú najbližších pár rokov výhodu, ale musia písať  ambiciózne projekty.

Zverejnené v Novinky

Baníctvo končí, s úctou k minulosti hľadáme nové možnosti prosperity regiónu.

V Prievidzi odborníci z Ministerstva hospodárstva SR a Slovenskej Akadémie Vied diskutovali s miestnymi podnikateľmi a samosprávou o tom, ako zlepšiť podnikateľské prostredie v regióne.

j

Systematická realizácia Akčného plánu sa stále nezačala

Akčný plán transformácie uhoľného regiónu horná Nitra sa pripravoval od roku 2018 a v júli 2019 bol schválený vládou SR. Tvorbu akčného plánu a jeho schválenie považujú zainteresovaní aktéri za úspech a príklad dobrej praxe (1). Teraz je potrebné sústrediť sa na jeho systematickú realizáciu v regióne. Zorganizovali sme seminár o tom, ako zlepšiť podnikateľské prostredie. Takéto ojedinelé stretnutie však nemôže nahradiť systematickú prácu vlády a župy s komunitami v okresoch Prievidza a Partizánske.

Zásobník indikatívnych projektových zámerov sa stal danajským darom

V procese prípravy Akčného plánu bol postupne tvorený aj zásobník indikatívnych projektových zámerov. Prvú výzvu iniciovala Trenčianska župa v marci 2018, bolo zaslaných okolo 80 projektových zámerov (2). V marci 2019 Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu oznámil druhý zber indikatívnych projektových zámerov. Oznámenie bolo zaslané len e-mailom členom pracovnej skupiny, napriek tomu zásobník indikatívnych projektových zámerov v roku 2019 zaznamenal oproti roku 2018 výrazný nárast nových žiadateľov a zámerov, čo je pozitívny trend (3). Žiadatelia v momente, keď zasielali svoje indikatívne zámery, nemali informácie o tom, čo sá dá financovať a čo nie.

Iniciátori zberu projektových zámerov majú jeden zásadný problém. Vyvolali v žiadateľoch dojem, že s nimi bude niekto o ich projekte hovoriť, dostanú jasnú spätnú väzbu a odporúčanie čo ďalej.

 

Slovenská Akadémia Vied prezentuje výsledky analýzy sektoru malého a stredného podnikania. Identifikuje jeho rozvojový potenciál v kontexte EŠIF.

Silné podnikateľské prostredie na hornej Nitre v oblasti výroby a priemyslu je slovenským nadštandardom, silná industriálna báza však ale nie je reflektovaná čerpaním EŠIF. Čerpáme menej ako je slovenský priemer.

A aké sú potreby sektora MSP ?

  • Prenos technológií a podpora investícií do nových strojov a technológií;
  • Nedostatok priestorov a cenovo dostupného priestoru pre začínajúce podniky a malé a stredné podniky;
  • Investície do znižovania znečistenia spôsobeného priemyslom ako nástroja na zlepšenie kvality života, príťažlivosti regiónu a efektívnosti výroby MSP;
  • Pomoc pri prechode na nízkouhlíkové dodávky energie a energetická účinnosť;
  • Rozvoj menších finančných nástrojov prispôsobených miestnym potrebám a kapacitám MSP (najmä mikropodnikov);
  • Rozvoj kapacít v oblasti riadenia a zavádzania technológií;
  • Podporné programy pre začínajúce a mladé firmy;
  • Posilnenie regionálnej súdržnosti, zdieľanie informácií a podpora regionálneho hospodárstva a jeho konkurencieschopnosti;
  • Lepšie vzdelávanie, odborná príprava, koučing a ďalšie nástroje na zlepšenie spôsobilosti pracovnej sily v regióne;
  • Prenos technológií a know-how na zlepšenie sofistikovanosti výroby;
  • Podporné činnosti, ktoré pomáhajú firmám zlepšiť prístup na trhy a vývoz;
  • Posilňovanie kontaktov a budovanie prepojení medzi MSP a zahraničnými a / alebo veľkými spoločnosťami;
  • Otváranie nových oblastí trhových príležitostí, napr. v obehovom / uhlíkovo neutrálnom hospodárstve a v sociálnych službách (vrátane sociálnych podnikov).

Ministerstvo hospodárstva SR umožňuje komentovať pripravovanú výzvu

Ministerstvo hospodárstva predstavilo kaleidoskop aktuálnej podpory podnikania (4). Nejedná sa iba o nenávratné finančné príspevky. Podľa odborníkov sa treba orientovať aj na úvery a iné nefinančné podpory. Ponúkať nenávratné príspevky napríklad začínajúcim podnikateľom by bola zlomyseľnosť.

Možnosť komentovať pripravovanú výzvu dostal každý, kto o to mal záujem. Výzva bude zameraná na podporu uvedenia nového alebo inovovaného produktu na trh alebo na inováciu produkčného procesu. Celková alokácia výzvy je 10 000 000 € a vyhlásená by mala byť na prelome rokov 2019/2020.

Ako povedala miestna podnikateľka: „Uvítala by som stálu možnosť poradenstva pre podnikateľov v podobne konštruktívnom duchu ako to dnes ukázalo Ministerstvo hospodárstva.“

 

Diskusné príspevky bez komentára

Región má šancu stať sa príkladom dobrej praxe, ale zároveň si musíme uvedomovať, že sa nemôže stať nejakým ostrovom, kde platia úplne iné pravidlá.

Potrebujeme viac stretnutí kde bude prebiehať face-to-face komunikácia medzi príjmateľmi a tvorcami výziev.

Nestačí vytvoriť len centrum poradenstva, treba v nich zamestnať, ohodnotiť a udržať kvalitných ľudí.

Po baníkoch nech nám ostane vybudovaná R2, nemusí byť dialnica, postačí cesta 1. triedy. A potrebujeme dlhodobú, systematickú podporu podnikania.

Čo je hádam najdôležitejšie? Premyslieť a pripraviť projekty. Na tango treba dvoch. Peniaze nestačia, treba dobré projekty.

(1)

http://zivotpouhli.sk/images/ak%C4%8Dn%C3%BD%20pl%C3%A1n/TS_3.7..pdf

https://e.dennikn.sk/1517155/vlada-schvalila-plan-na-likvidaciu-bani-chvali-ho-greenpeace-aj-miestni-aktivisti

(2)

https://www.tsk.sk/slovensky/aktualne-spravy/tlacove-spravy/2018/s-projektovymi-zamermi-dorucenymi-na-trenciansku-zupu-sa-oboznamili-aj-clenovia-pracovnej-skupiny-pre-pripravu-a-implementaciu-akcneho-planu-transformacie-regionu-hornej-nitry.html?page_id=523060

(3)

http://zivotpouhli.sk/images/ak%C4%8Dn%C3%BD%20pl%C3%A1n/%C5%A0t%C3%BAdia%20-%20Budovanie%20kapac%C3%ADt%20pri%20transform%C3%A1cii%20%281%29.pdf

 (4)

http://zivotpouhli.sk/images/ak%C4%8Dn%C3%BD%20pl%C3%A1n/ppt_Prievidza%207.10.2019.pdf

Zverejnené v Novinky

03.07.2019

Dokument je vo veľkej miere založený na príspevkoch miestnych komunít z hornej Nitry a konečne kladie verejný záujem ochrany životného prostredia nad súkromný záujem o získavanie zásob uhlia.


„ Akčný plán transformácie uhoľného regiónu horná Nitra“, tak znie oficiálny názov dokumentu, bol vypracovaný pre Úrad podpredsedu vlády SR. Dokument už o 3 týždne skôr podporili aj poslanci krajského parlamentu TSK na svojom mimoriadnom výjazdovom zasadnutí v Bojniciach.


Priatelia Zeme-CEPA oceňujú, že Akčný plán stanovuje termíny ukončenia ťažby uhlia a jasne odmieta otvorenie sporného 12. ťažobného poľa v blízkosti obce Opatovce nad Nitrou. Dokument zároveň podporuje maximálne využitie participatívneho modelu pre nastavenie možností čerpania finančných prostriedkov. V praxi by to mohlo znamenať, že miestni budú spolu s riadiacimi orgánmi zapojení do prípravy výziev tak, aby bolo budúce financovanie projektov ušité na mieru regiónu.


„Z rozhovorov s členmi pracovných skupín vyplýva, že by bolo vhodné znížiť mieru spolufinancovania z vlastných zdrojov a administratívnu zaťaž pri spracovávaní projektov žiadateľov v rámci implementácie Akčného plánu transformácie uhoľného regiónu hornej Nitry“, hovorí Lenka Ilčíková, Priatelia Zeme-CEPA.


„Súčasne sa treba zamerať na tému aktívneho budovania ďalších kapacít pre tvorbu projektov a vytvoriť tak podmienky pre skutočne úspešnú transformáciu ako aj prevzatie zodpovednosti za environmentálne škody spôsobené počas rokov tvorby súkromných ziskov z ťažby uhlia“, hovorí Lýdia Kňazovičová.

Zverejnené v Novinky

Krajskí poslanci Trenčianskeho samosprávneho kraja včera na zasadnutí v Bojniciach schválili plán prechodu regiónu od závislosti na uhlí. Plán bol vytvorený vládou a na základe požiadaviek miestnych.

Akčný plán transformácie uhoľného regiónu horná Nitra pripravila konzultačná  spoločnosť  pre Úrad podpredsedu vlády SR a Trenčiansky samosprávny kraj. V týchto dňoch je dokument otvorený pre medzirezortné pripomienkovanie. V najbližších týždňoch ho schváli slovenská vláda.

Dokument je vo veľkej miere založený na vstupoch miestnych z hornej Nitry, ktorí od roku 2018 v pracovných skupinách vytvárali obsah transformácie regiónu.

lydka cepa low

Osobne som sa počas roka 2018 zúčastnila prakticky všetkých stretnutí miestnych pracovných skupín a viaceré oficiálne podujatia sme ako občianska organizácia spoluorganizovali. Môžem teda potvrdiť, že piliere transformácie tak ako sú definované v Akčnom pláne sú vyjadrením želaní a predstáv občanov a občianok regiónu,” hovorí Lenka Ilčíková z organizácie Bankwatch a Priatelia Zeme-CEPA.

Tiež oceňujeme zapracované pripomienky odbornej aj širokej verejnosti, ktoré boli doručené počas lehoty na pripomienkovanie alebo počas verejných prerokovaní Akčného plánu,” dodáva.

Akčný plán však nehovorí o jasnom záväzku ukončenia ťažby a spaľovania uhlia na Slovensku.

Ak by akčný plán obsahoval jasné záväzky ukončiť uhlie, Slovensko by sa mohlo stať skutočným modelom dobrej praxe pre strednú a východnú Európu, ktorý by ukázal, ako by mohli ostatné uhoľné regióny v susedných krajinách prejsť od uhlia participatívnym spôsobom, ktorý rešpektuje hlas miestnych obyvateľov,“ hovorí Lydia Kňazovičová, Priatelia Zeme-CEPA.

Slovenská vláda by mala nabrať odvahu a stanoviť konečný termín pre uhlie - to by bolo definitívne znamenie, že aj akčný plán sa berie vážne a bude sa realizovať.”

Akčný plán, ktorý sa má dnes schváliť, je skutočným víťazstvom miestnych komunít na hornej Nitre. Ešte v roku 2018, návrh dokumentu o podpore výroby elektriny z uhlia do roku 2023 (2) výslovne uvádzal iba projekty súkromnej banskej spoločnosti, zatiaľ čo miestni obyvatelia v pracovných skupinách pracovali na pilieroch premeny regiónu. Slovenská vláda našťastie po nátlaku verejnosti a občianskej spoločnosti tieto výhradne uvedené projekty vypustila a vstupy miestnych zaradila do plánovania budúcnosti regiónu.

Urobili sme spoločne dôležitý krok. Akčný plán je pripravený na schválenie. Tým sa však celá zmena len začína. Zmien bude veľa a bude do nich zapojených veľa aktérov na národnej i našej, lokálnej úrovni. Aby všetko, čo sme naplánovali fungovalo, je potrebné všetky navrhnuté zmeny dobre pripraviť, sledovať či sa im darí, a hlavne ich robiť spoločne. Participáciu miestnych teda potrebujeme aj po schválení Akčného plánu vládou,” zakončuje Lenka Ilčíková.

 

Zverejnené v Novinky

Pozývame Vás na premietanie krátkeho dokumentu o udržateľnej energetike, prezentácie, simuláciu oficiálneho pripomienkovania a v neposlednom rade aj diskusiu o tom, čo bude v našom regióne po uhlí a ako rozhýbať región aj bez neho.

Miesto: Art point, M.R.Štefánika 1, 971 01 Prievidza

Zverejnené v Novinky

Podpora transformačných projektov na hornej Nitre by mala byť podmienená ukončením ťažby a spaľovania uhlia a postupnou prípravou baníckeho regiónu na život po uhlí, píše LÝDIA KŇAZOVIČOVÁ.

Lýdia Kňazovičová sa v rámci organizácie Priatelia Zeme-CEPA venuje téme útlmu ťažby a spaľovania uhlia.

Ilustračné foto. [Pixabay/tookapic]

Pôvodne navrhovaný vládny materiál o dočasnom dotovaní energie z uhlia vo všeobecnom hospodárskom záujme a premene regiónu hornej Nitry (1) sa výlučne zaoberal projektami banskej spoločnosti. Zohľadňoval preferencie jednej súkromnej firmy.

Našťastie po občianskom tlaku pribudol potenciálny rozvoj samospráv, komunít, malých a stredných podnikov v regióne.

Súkromná banská spoločnosť má však v tomto procese nepochybne aj naďalej silné postavenie, hoci doteraz nestanovila dátum ukončenia ťažby uhlia, ani oficiálne nezrušila plány na 12. ťažobné pole. Dôkazom špeciálneho zaobchádzania s ňou je napríklad stretnutie Európskej komisie, verejnej správy a súkromného sektora k téme transformácie regiónu z 5. februára 2018, kam bola pozvaná výlučne spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza (HBP) a jej partneri. Ostatní aktéri ostali za zatvorenými dverami (2).

Podmienka dekarbonizácie

Prispievali by ste fajčiarovi na odvykaciu liečbu a zároveň na fajčenie cigariet?

Nemožno predsa liečiť ochorenie pľúc, ak človek fajčí v chodbe nemocnice bez predsavzatia skončiť. Vláda by preto mala trvať na tom, že fosílne firmy môžu získať podporu z transformačného balíčka len, ak sa zaviažu systematicky znižovať emisie skleníkových plynov už počas implementácie prvého projektu v rámci odvykania si regiónu od závislosti na ťažbe lignitu.

V elektrárni Nováky sa totiž páli uhlie s výhrevnosťou vlhkej slamy (3), na čo sme vyzbierali od spotrebiteľov už takmer miliardu eur. Ďalšie stovky miliónov počas maximálne piatich rokov sú na ceste a dotácie majú smerovať aj na upratanie škôd. Zdá sa, že prevzatie zodpovednosti za škody spôsobené počas rokov sa nekoná.

Zabúda sa na európsky legislatívny princíp ,,znečisťovateľ platí“ (4). To znamená, že spoločnosť, ktorá popri tvorbe súkromného zisku spôsobí environmentálnu škodu, je za ňu zodpovedná a musí prijať potrebné preventívne alebo nápravné opatrenie a znášať všetky súvisiace náklady. Pod pláštikom environmentálnych opatrení sa tak vytvára možnosť ďalších dotácií pre ťažobnú spoločnosť, pričom znečistenie platí verejnosť. Exkluzívna podpora pre súkromné bane pokračuje v inej forme.

Ba čo viac, popri tejto nemalej (ne)priamej finančnej podpore stále nemáme termín útlmu ťažby a spaľovania uhlia. Paradoxne sa plánuje ďalšia ťažba. Ako môžeme transformovať banícky región smerom od uhlia, keď samotná banská spoločnosť plánuje ďalšiu ťažbu?

Nepodkopme si budúcnosť našich obcí, nemeňme len príjmy znečisťovateľov, ale radšej podporme udržateľný rozvoj regiónu.

Rozpodnikajme región

Podpora v transformácii regiónu má byť efektívna a vo verejnom záujme.

Projekty sa musia posudzovať veľmi citlivo, aby sa verejné financie nepremrhali na neperspektívne odvetvia. Mali by naopak ochrániť sociálnu situáciu baníckych rodín a tým zabrániť negatívnym dôsledkom ukončenia banskej činnosti pre zamestnancov.

Ak sa snažíme premeniť región „zdola hore“, musíme apelovať aj na zapojenie samospráv, komunít, malých a stredných podnikateľov. Európska komisia má za cieľ v rámci pilierov európskej ekonomiky podporovať podnikavosť a rast malých a stredných podnikov a riešiť problémy brzdiace ich rozvoj (5). Od miestnych zaznievajú ohlasy, že v regióne by podnikalo viac ľudí, keby štát nezaťažoval malých a stredných podnikateľov a nepodporoval tam len veľkých zamestnávateľov (6).

Snahy o diverzifikáciu regionálnej ekonomiky sú dôležitým aspektom. Pri transformácii regiónu je potrebné podporiť najlepšie projekty, ale u firiem produkujúcich fosílne palivá by mali byť podporené s podmienkou vypracovania dekarbonizačného plánu. Banská spoločnosť by sa mala transformovať, ak žiada prostriedky z transformácie a nie plánovať ďalšiu ťažbu.

Treba vhodne zacieliť na spomínané malé a stredné subjekty, identifikované ako skupina, na ktorú je najťažšie dosiahnuť (7).

Pre podnikavých miestnych obyvateľov prebiehajú praktické stretnutia (8) s cieľom rozpodnikať región. Aktivity mimovládnej organizácie však nemôžu nahradiť účelnú podporu zo strany štátu. Tu narážame na kameň úrazu. V zapájaní a podpore širšej verejnosti vládou vidíme slepé miesto.

V týchto dňoch sa v mestách na hornej Nitre konajú verejné vypočutia k návrhu akčného plánu transformácie. Tento dokument je verejne dostupný len na stránke www.zivotpouhli.sk z dielne Priateľov Zeme-CEPA (9). To je pre organizáciu síce lichotivým dôkazom účasti na celom procese, ale občiansky sektor opäť nahrádza úlohu štátu v informovaní verejnosti. Informácie pre ľudí so záujmom zapojiť sa do transformácie hornej Nitry sú skryté v útrobách stránky zodpovedného Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Ide o neudržateľný stav.

Verejný záujem

Tvrdenie, na ktorom je postavený záujem pokračovania ťažby a dokonca jej rozšírenia, a síce, že elektráreň Nováky je a bude technicky spôsobilá na prevádzku spaľovania uhlia aj v budúcnosti (10), je spochybnené.

Hoci elektráreň Nováky už v roku 2015 prešla modernizáciou kvôli emisným limitom, podmienky pre fungovanie sa v budúcnosti ešte viac skomplikujú. Slovenské elektrárne potrebujú 80 miliónov eur na splnenie emisných limitov od roku 2021, keďže nová smernica o priemyselných emisiách zavádza prísnejšie emisné štandardy.

HBP napriek tomu počítajú s elektrárňou Nováky ako s odberateľom hnedého uhlia, a to dokonca aj po roku 2023, kedy najneskôr bude štátna pomoc na výrobu elektriny z uhlia ukončená.

O ekonomickej nerentabilite tohto priemyslu sa vyjadril aj Protimonopolný úrad Slovenskej republiky (11).

Navyše podľa prieskumu názorov je znečistenie životného prostredia a vplyv ťažby a spaľovania uhlia na ľudské zdravie zásadným dôvodom na útlm uhlia (12).

Hovoríme o prechode regiónu horná Nitra smerom od uhlia, navyše v dobe, keď mladí ľudia už aj na Slovenku pochodujú v piatky v mestách za klímu a za svoju budúcnosť, a Slovensko chce splniť záväzky Parížskej dohody. Môžeme o rozširovaní ťažby a spaľovania uhlia rozmýšľať ešte ako o verejnom záujme?

Referencie:

(1) https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2018/872

(2) https://euractiv.sk/section/zivotne-prostredie/opinion/rozvoj-hornej-nitry-nemoze-byt-len-v-rukach-vlady-a-sukromnych-bani/

(3) http://www.energoportal.org/obnovitelne-zdroje/energia-z-biomasy

(4) https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=LEGISSUM:l28120&from=CS

(5) https://www.grantexpert.sk/dotacie-pre/dotacie-pre-male-a-stredne-podniky-msp-a-start-upy/)

(6) https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13982/185933#1289

(7) https://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docgener/studies/pdf/expert_support_coal_sk.pdf

(8) http://www.zivotpouhli.sk/novinky/item/308-ako-rozpodnikat-region-podnikatelia-v-prievidzi-dnes-mali-moznost-zapojit-sa-do-diskusii-o-tom-ako-pisat-lepsie-projekty

(9) http://www.zivotpouhli.sk

(10) https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1905009-rana-pre-novaky-obnova-za-80-milionov

(11) https://greenpeace.blog.sme.sk/c/494531/vysledky-prieskumu-prijemne-prekvapili-slovaci-nechcu-uhlie.html

(12) http://www.antimon.gov.sk/5278-sk/pmu-sr-ukoncil-presetrovanie-v-oblasti-vyroby-elektriny-z-hnedeho-uhlia/

Zverejnené v Novinky
Strana 1 z 3

Táto stránka bola vytvorená s podporou Európskej únie, European Climate Initiative – EUKI  a European Climate Foundation. Poskytovatelia finančného príspevku nenesú zodpovednosť za prezentované názory. Za obsah zodpovedajú výlučne Priatelia Zeme-CEPA a CEE Bankwatch Network a nemôže byť za žiadnych okolností považovaný za názor donorov.

eu-flag.jpg   ECFlogo2 EUKI

 

Search