Najväčšia časť nových eurofondov je vyčlenená na ekologické a klimatické ciele a energetickú bezpečnosť

Medzi výrazné témy štvrtkovej návštevy eurokomisárov v Prešove a Košiciach patrili investície do geotermálnej energie v systémoch diaľkového vykurovania, spravodlivej transformácie regiónov a marginalizovaných rómskych komunít. Elisa Ferreira, komisárka pre súdržnosť a reformy a Nicolas Schmit, komisár pre pracovné miesta a sociálne práva. Počas svojej návštevy 24. 11. 2022 tiež oficiálne ohlásili schválenie Programu Slovensko (Programme Slovakia). Hovorilo sa aj o spravodlivej transformácii regiónov. “Potrebujeme odolnejšie, diverzifikovanejšie a menej závislé regióny,“ povedala Ferreira. “Transformácie nikdy nie sú jednoduché, pretože musíme vyjsť z našej komfortnej zóny,” dodala.

Spravodlivá transformácia 

Už je jasné, že Fond spravodlivej transformácie bude rozdelený medzi tri slovenské regióny. Najväčšiu časť, celkovo 51 % z celkovej alokácie dostane horná Nitra, nasleduje Košický kraj (36%) a banskobystrické okresy (13%). Posledné vyjednávania medzi Slovenskom a komisiou sa týkali projektov ETS podnikov. Tie boli zamietnuté, ak nemali predpoklady na výrazné zníženie emisií CO2 (pod benchmark stanovený pre danú technológiu). Pridávali sa tiež niektoré aktivity - pilotné a demonštračné projekty v oblasti vodíkovej mobility, program ELENA a energetická efektívnosť budov pre všetky tri transformované regióny, mladí a príležitosti pre vlastné malé projekty, podpora prieskumnych geotermálnych vrtov. “Musíme urýchliť investície do obnoviteľných zdrojov energie,” vyjadril sa komisár Schmit. "Potrebujeme taktiež spojiť strategické debaty o obnove budov s transformáciou teplárenstva a identifikovať scenáre budúcej spotreby. Práve tie by mali byť základom plánovania teplárenstva na úrovni samospráv,“ myslí si Lenka Ilčíková z Priatelia Zeme-CEPA.

Košice budú od roku 2026 vykurované aj geotermálnym zdrojom

Štátny MH Teplárenský holding, a.s., závod Košice zásobuje teplom približne 78 000 domácností. Z celkovej ročnej spotreby tepla 721 GWh v roku 2020 predstavujú domácnosti 64 %, zvyšok sú ostatní/priemyselní odberatelia. Pripravuje sa projekt, ktorého cieľom je vybudovať nový zdroj tepla z geotermálnej energie. Plánovaný výkon 30 MWt pokryje približne 23 % z celkovej potreby tepla. Odhadované celkové náklady sú 98 miliónov EUR. Holding počíta s poskytnutím nenávratného finančného príspevku vo výške 81 miliónov EUR. 

Program Slovensko

Slovensko bude môcť investovať viac ako 12,6 miliardy eur v období 2021 až 2027. Na ktoré politické ciele ich použije, je rozhodnuté:

• Konkurencieschopnejšie a inteligentnejšie Slovensko: 1,89 miliardy eur
• Zelenšie Slovensko: 4,2 miliardy eur
• Prepojenejšie Slovensko: 2 miliardy eur
• Sociálnejšie a inkluzívnejšie Slovensko: 3,25 miliardy eur
• Európa bližšie k občanom: 400 miliónov eur
• Fond pre spravodlivú transformáciu: 440 miliónov eur
• Technická pomoc (financovanie administratívnych kapacít zapojených do čerpania): 410 miliónov eur

Tvoríme lepšie Slovensko

Návšteva komisárov sa konala v rámci konferencie Tvoríme lepšie Slovensko. „Vôbec prvýkrát v histórii Slovenska bola do tvorby systému čerpania eurofondov zapojená v takomto rozsahu široká odborná verejnosť a všetci dôležití partneri. Dlhé a nesmierne náročné rokovania sme viedli tiež s Európskou komisiou, pred ktorou sme si museli obhajovať naše národné priority. Eurofondy čerpáme už dve desaťročia a predošlé vlády mali za ten čas už dávno dobudovať základnú infraštruktúru. My chceme tento investičný dlh z minulosti vyrovnať, preto sme Komisiu museli presvedčiť, že časť nových eurofondov musíme investovať aj sem. Teší ma, že naše rokovania boli nakoniec úspešné,“ uviedla počas konferencie ministerka Remišová.

Štúdia sa zaoberá návrhom nízkoteplotného systému sústavy centralizovaného zásobovania teplom pre mesto Partizánske. Uvažuje sa s dvoma variantmi navrhnutými na základe poskytnutých a verejných informácií a viacerých predpokladov, ktoré kompenzovali chýbajúce alebo nedostupné údaje.
Vo variante 1 sa navrhnuté solárne pole, jamový zásobník a geotermálny vrt uvažuje len pre rozvodnú sieť Luhy. Rozvodná sieť Šípok s biomasovou kotolňou ostáva v pôvodnom (súčasnom) stave. Kotly na zemný plyn v rozvodnej sieti Luhy a v samostatných okrskových a domových kotolniach tiež ostávajú zachované v súčasnom stave.
Vďaka prepojeniu kotolní A, B , C, D, K11 a E a používaním bezpalivových zdrojov (solárna energia a čiastočne aj geotermálne energia) je možné znížiť spotrebu energie z palív o 32 % a znížiť spotrebu zemného plynu o 53 % oproti súčasnému stavu. Realizáciou variantu 1 je možné dosiahnuť redukciu ročných emisií CO2 približne o 58 %.
Cena tepla bez primeraného zisku a dotačnej podpory by sa pohybovala na úrovni 209 eur/MWh pre variant 1a (s BS) a 176 eur/MWh pre variant 1b (s KOST). Aby bolo riešenie variantu cenovo konkurencieschopné so súčasným technickým riešením (cena tepla bez primeraného zisku – 162 eur/MWh), bolo by potrebné toto riešenie podporiť NFP vo výške približne 45 % investičných nákladov v prípade variantu 1a, resp. približne 20 % investičných nákladov v prípade variantu 1b.
Prepojenie sústav vo variante 2 umožňuje využiť kombináciu solárneho poľa, jamového zásobník, geotermálneho vrtu a biomasových kotlov pre rozvodnú sieť Luhy a Šípok. Vo variante 2 teplota prívodu v sústave vo vykurovacom období zníži na 70 °C, čo zvýši účinnosť solárnych kolektorov a zníži prevádzkové náklady tepelného čerpadla geotermálneho vrtu.
Zvýšením tepelnej ochrany budov, používaním bezpalivových zdrojov (solárna energia a čiastočne aj geotermálne energia) a miernym znížením teploty v sústave je možné znížiť spotrebu energie z palív o 64 % a znížiť spotrebu zemného plynu o 98 % oproti súčasnému stavu. Realizáciou variantu 2 by sa dosiahla ročná redukcia emisií CO2 približne o 87 %.
Cena tepla bez primeraného zisku a dotačnej podpory pohybovala na úrovni 285 eur/MWh pre variant 2a (s BS) a 253 eur/MWh pre variant 2b (s KOST). Nárast jednotkovej ceny tepla je spôsobený hlavne zníženým odberom tepla vplyvom obnovy budov, ktorá je východiskovým predpokladom vo variante 2. Vyššia merná cena tepla neznamená vyššie náklady. Objekt s priemernou spotrebou tepla by v prípade variantu 2 ročne platil menej oproti variantu 1 (obr. 28).
Vo variantoch 1 aj 2 nedôjde k rastu spotreby biomasy oproti súčasnému stavu. Dôjde však k nárastu spotreby elektrickej energie oproti súčasnému stavu, a to približne 3-násobne v prípade variantu 1 a približne 2-násobne v prípade variantu 2. Zabezpečenie aspoň čiastočnej sebestačnosti dodávky elektrickej energie by ekonomickú bilanciu variantu 2 mohlo ešte výrazne zlepšiť.
Príspevky systému solárneho poľa so zásobníkom do tepelnej sústavy, ako aj zníženie teploty vody v sústave sú hlavnými činiteľmi zníženia spotreby palív. Vo variante 1 zabezpečí systém solárneho poľa so zásobníkom približne 25 % a vo variante 2 približne 38 % celkovej ročnej dodávky tepla.

Energetické spoločenstvá sú pre Slovensko novým pojmom. Koncept, ktorý prináša výhody pre všetky zúčastnené strany sa v iných častiach Európy rozširuje rýchlejšie. Posúďte sami - napríklad Írsko ich registruje 475 a v Grécku ich nájdeme dokonca 600. Prečo sa nimi zaoberať, podporovať ich a v prvom rade ich začať vytvárať?

Cieľom tejto publikácie je zosumarizovať príklady dobrej praxe realizovaných nízkoteplotných teplárenských riešení a identifikovať ich silné a slabé stránky.

Príklady dobrej praxe:

1. Dronninglund (Dánsko)
2. Brædstrup (Dánsko)
3. Marstal (Dánsko)
4. Heerlen (Holandsko)
5. Langkazi (Tibet – Čína)

Prečítajte si: Príklady dobrej praxe nízkoteplotných teplárenských riešení

Energetici a odborníci na obnovu budov pre združenie Priatelia Zeme-CEPA vyhodnotili potenciál energetických úspor v budovách a možnosti zefektívnenia systému zásobovania teplom v Prievidzi, Novákoch a Zemianskych Kostoľanoch. Prievidzi by mohlo v roku 2035 stačiť len 46 % súčasnej spotreby tepla podľa ich štúdie Štvrtá generácia systému zásobovania teplom v regióne horná Nitra[1]. Evolučná zmena teplárenstva by úplne odstránila závislosť mesta od fosílnych palív a zvýšila by pridanú hodnotu teplárenskej práce.  

Cieľom tejto predbežnej štúdie bolo vytvoriť koncept tepelného riešenia 4. generácie systému zásobovania teplom pre región hornej Nitry, ktorý by využíval len obnoviteľné zdroje energie a sezónnu akumuláciu tepla. Tento koncept by mohol byť 2. fázou riešenia vykurovania regiónu s nadväznosťou na fázu prvú, ktorá má byť v prevádzke najneskôr v roku 2023. Dôvodom vypracovania konceptu tepelného riešenia 2. fázy je, že projekt vykurovania 1. fázy nie je možné považovať za dlhodobé riešenie, pretože sa v ňom využíva fosílne palivo a je založené na neoptimalizovanej spotrebe tepla.
Opisovaný koncept systému 4. generácie zásobovania teplom v štúdii nie je návrhom tepelného riešenia, keďže je založený na mnohých predpokladoch (Kapitola 3), ktorých preskúmanie je nevyhnutné k návrhu konkrétneho riešenia.
Koncept 2. fázy tepelného systému pre mesto Prievidza spočíva v rozdelení súčasného systému zásobovania teplom na severnú a južnú časť a to hlavne z dôvodu technickej realizovateľnosti sezónneho zásobníka tepla. Okrem tejto technológie sa v koncepte vyskytujú aj ďalšie zdroje tepla a to konkrétne tepelné čerpadlá (TČ) a doplnkovo aj kotly na biomasu. Konkrétne scenáre (s percentuálnym ročným využitím konkrétnych zdrojov tepla) boli nasledovné:

• Scenár A1 (severná časť Prievidze):
  o Solárny systém a jamový zásobník tepla – 65 %,
  o Biomasový kotol – 35 %.
• Scenár A2 (severná časť Prievidze):
  o Solárny systém a jamový zásobník tepla s vybíjaním cez TČ – 75 %,
  o Biomasový kotol – 25 %.
• Scenár B1 (južná časť Prievidze):
  o Solárny systém, horninový zásobník tepla s vybíjaním cez TČ – 35 %,
  o Banská a geotermálna voda z vrtu s použitím TČ – 52 %,
  o Biomasový kotol – 13 %.
• Scenár B2 (južná časť Prievidze):
  o Solárny systém, horninový zásobník tepla s vybíjaním cez TČ – 37 %,
  o Banská a geotermálna voda z vrtu s použitím TČ – 63 %.

V prípade rozšírenia konceptu do návrhu 2. fázy systému zásobovania teplom v Prievidzi by sa výrobná cena tepla bez akejkoľvek finančnej podpory štátu alebo prostriedkov z eurofondov mohla pohybovať v sumách od 55,8 do 58,2 eur/MWh3. V prípade uvažovania vhodného nenávratného finančného príspevku na investíciu za celkovú technológiu4 by sa mohla cena za teplo znížiť až na hranicu 32 eur/MWh.

Prečítajte si celú predbežnú štúdiu: Štvrtá generácia systému zásobovania teplom v regióne horná NitraŠtvrtá generácia systému zásobovania teplom v regióne horná Nitra

English version: 4th generation district heating system in Upper Nitra region - Prefeasibility study

Koľko ľudí treba na to, aby sa vykurovacie náklady bytového domu znížili o polovicu? V tomto prípade stačili traja.

Spomíname na leto. Teplým dňom už odznelo. My však stále máme v pamäti lesy zelených listov vďaka skautom. Založiť oheň, postaviť stan a nájsť zástrčku na chladničku. V lese. To všetko vás naučia skauti a nemyslia to metaforicky. S Priateľmi Zeme-CEPA už totiž nemusia chladiť jedlo v potoku.

Cieľom tejto štúdie bolo stanoviť parametre dostupných obnoviteľných zdrojov energie (v skratke „OZE“) a posúdiť možnosti využívania na účely vykurovania v sústave centrálneho zásobovania teplom (v skratke „SCZT“) a ohrev teplej úžitkovej vody (v skratke „TUV“) pre Prievidzu, Nováky a Zemianske Kostoľany . Výsledkom analýzy parametrov majú byť ideové výstupy vhodného smerovania pri využívaní OZE v  oblasti.

Výsledné parametre poukazujú na možnosť 100% využívania OZE v SCZT pre Prievidzu, Nováky a Zemianske Kostoľany. Potenciál udržateľnej drevnej biomasy v okrese Prievidza predstavuje približne 35,6 GWh, tepelný potenciál z Bane Cígeľ predstavuje hodnotu približne 15,5 GWh/rok a z Bane Nováky hodnotu približne 21,5 GWh/rok. Existujúce geotermálne vrty disponujú súhrnne voľným tepelným potenciálom približne 30,5 GWh/rok pri maximálnej miere tepelného využitia a ich dochladení až na 5 °C.  Zužitkovanie potenciálu banských vôd a geotermálnych vôd z vrtov v SCZT je možné vzhľadom k teplotným pomerom s použitím technológie tepelného čerpadla (v skratke „TČ“). Udržateľná drevná biomasa, banské vody, ako aj geotermálne vody z vrtov sú pre región charakteristické a ich zužitkovaním je teoreticky možné pokryť približne 84 % súčasnej potreby tepla v SCZT. Zvyšnú potrebu tepla by bolo možné pokryť produkciou tepla zo solárnych kolektorov, čo je ale masívnejšie možné s použitím sezónnej akumulácie tepla. V prípade nižšej reálnej dostupnosti niektorých z potenciálnych zdrojov je možné navýšiť solárnu plochu a zvýšiť objem sezónnej akumulácie v technicky prípustných medziach. Vzhľadom ku globálnemu solárnemu žiareniu v regióne by na zabezpečenie 16 % potreby tepla súčasného SCZT bola potrebná plocha solárnych kolektorov približne 58500 m², čo predstavuje približne 25 880 kusov solárnych panelov a orientačne 117 000 m³ akumulačnej látky (vody). Vzhľadom k množstvu akumulačnej látky sa javí ako vhodné technicko-ekonomické riešenie využitie jamového zásobníka. Riešenie akumulácie tepla v zaplavených banských dielach si vyžaduje prístup k špecifickým a ťažko dostupným informáciám a preto nebola v tejto štúdii hlbšie skúmaná.

Samotné vyčíslenie parametrov OZE bolo založené na dostupných  dátach z aplikácií geografických informačných systémov (GIS). Použité boli aplikácie Global Wind Atlas, Global Solar Atlas a Lesnícky geografický informačný systém, na základe ktorých boli vyčíslené hodnoty charakterizujúce veternú a slnečnú energiu v regióne, ako aj dostupnosť odpadnej drevnej biomasy v okrese. Parametre dostupnej geotermálnej energie boli prevzaté zo samostatnej štúdie. Výpočet potrebnej solárnej plochy ako aj potrebného množstva akumulačnej látky pre využitie solárnych termických kolektorov v SCZT bol realizovaný výpočtovým nástrojom Sunstore 4 Feasibility Evaluation Tool.

Posudzované boli aj možnosti generovanie el. energie z OZE v regióne, výsledkom čoho bolo zistenie, že fotovoltickými solárnymi panelmi je možné generovať obdobné množstvo el. energie ako v prípade veľkej veternej turbíny umiestnenej v najveternejších oblastiach regiónu (okolie Vtáčnika).  Veterná a slnečná energia majú rozličný priebeh dostupnosti v priebehu roka a v priebehu dňa, čo je dôležité pri posudzovaní ich kombinácie. Výhodou veternej energie je jej dostupnosť v ranných a večerných hodinách, naproti tomu má však vyšší ekologický dopad na prostredie a umiestnenie veterných turbín je prísnejšie posudzované.

Vyčíslenie parametrov OZE a posúdenie ich dostupnosti boli kľúčové k sformulovaniu ideových výstupov, ktoré sú uvedené v Závere tejto štúdie. Štúdia apeluje na dôležitosť odborného prehodnotenia a komplexného pohľadu pri masívnejšom využívaní OZE, aby zaraďovanie OZE do SCZT nebolo živelné, ale poňaté s rozvahou.

Prečítajte si celú štúdiu: Možnosti využitia obnoviteľných zdrojov energie v Prievidzi, Novákoch a Zemianskych Kostoľanoch

Cieľom štúdie bolo posúdiť geotermálne pomery v regióne a stanoviť potenciál využívania energie zo Zeme na účely vykurovania a ohrevu teplej úžitkovej vody (v skratke „TUV“)  v sústave centrálneho zásobovania teplom (v skratke „SCZT“) v Prievidzi, Novákoch a Zemianskych Kostoľanoch. Stanovenie geotermálneho potenciálu bolo založené na existujúcich zdrojoch v oblasti s prihliadnutím na ich súčasný stav využívania. Geotermálne zdroje boli vybrané na základe vhodnosti ich lokality k využitiu v SCZT. Hodnotené boli geotermálne vrty a banské vody. Geotermálne vrty disponujú súhrnne voľným tepelným potenciálom približne 30446 MWh/rok pri maximálnej miere tepelného využitia a ich dochladení až na 5 °C, preto je dôležité zamerať sa na využívanie odpadného tepla po ich prvotnom zužitkovaní. Podľa údajov SHMÚ za rok 2019 má vrt Laskár dostupných 17,14 %, vrt Púšť 100 % a vrt Chalmová 59,75 % svojho tepelného potenciálu.  Dostupný tepelný výkon banskej vody z Bane Cígeľ s použitím technológie tepelných čerpadiel (ďalej len „TČ“) predstavuje  približne 4,1 MWt a v prípade banskej vody z Bane Nováky sa jedná približne o 5,7 MWt, pričom tento zdroj je už dnes čiastočne využívaný. Práve dostupnosť tepelného výkonu v priebehu roka a v priebehu dňa je najdôležitejší parameter pre využitie v praxi.

Hodnoty potrebné k stanoveniu energetického potenciálu geotermálnych zdrojov boli získané z údajov o ročnom využívaní podzemných a termálnych vôd, z projektových zámerov popisujúcich ich plánované využitie a z konzultácií so spoločnosťou Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. Súčasťou zisťovania informácií k prevádzke geotermálnych zdrojov bol aj terénny prieskum v tepelnej centrále využívajúcej teplo z vrtu Laskár a banskej vody z Bane Nováky.

Predmetom štúdie bolo aj zhodnotenie možností zapojenia geotermálnych zdrojov do SCZT, kedy je nevyhnutné analyzovať ich tepelný potenciál, ale aj ich teplotné pomery vzhľadom k sústave, ktoré obmedzujú využitie tepelného potenciálu. Geotermálne vrty v regióne dosahujú maximálnu teplotu v ústi 66 °C a banské vody približne 18 °C. Súčasné teplotné pomery tepelného napájača  TN ENO - Prievidza 150/70 °C sú príliš vysoké a bez výrazného využitia doplnkových zdrojov je zaradenie geotermálnej energie do sústavy nerealizovateľné. Preto sa v štúdii uvažuje s modernou transformáciou SCZT na minimálne 4. generáciu  so vstupnou teplotou v rozsahu 60 - 70 °C do tepelného napájača, čím by sa otvorila možnosť efektívneho začlenenia geotermálnych zdrojov do sústavy.

V štúdii sa pojednáva o možnostiach transformácie nízkopotenciálneho tepla geotermálnych zdrojov na vyššiu teplotnú úroveň tak, aby mohlo byť použiteľné pre účely 4. generácie SCZT. Uvedený je príklad konkrétnych parametrov tepelného čerpadla (v skratke „TČ“) typu voda-voda pri výstupoch vody 80 °C, 70 °C a 60 °, pričom výsledok jasne demonštruje, že znížením teplotných požiadaviek na výstupnú vodu sa rozšíri škála použitia nízkopotenciálnych zdrojov, tzn. môže byť použitá aj chladnejšia zdrojová voda. Vhodne zvolená technológia môže pracovať s teplotami zdrojovej vody pod 15 °C a výstupnej vody 70 °C s hodnotami výkonového čísla na úrovni COP  ≥ 3.

Trendy aplikácie vysokoteplotných TČ na využívanie odpadného tepla boli v ostatných rokoch predmetom diskusií na viacerých odborných konferenciách z kade bola čerpaná aj inšpirácia pre popis týchto trendov v štúdií a poukázanie vhodnosti ich použitia.

Uhoľné regióny majú vo všeobecnosti perspektívu vo využívaní nízkopotenciálneho tepla v banskej vode, ktorá je čerpaná z banských diel. Dostupnosť banskej vody je príležitosť pre jej využitie ako zdroja nízkopotenciálneho tepla, ale aj ako média pre akumuláciu a transport tepla, čím je možné zaradenie ďalších OZE do sústavy, ako napr. termosolárnych systémov, ktoré môžu slúžiť na predohrev banskej vody pred použitím TČ.  Pokiaľ sa v regióne vyskytujú aj geotermálne vody a zároveň je zvýšená miera geotermálnej aktivity, potom je využívanie geotermálnej energie ešte perspektívnejšie. Vyčíslený tepelný potenciál existujúcich geotermálnych zdrojov by mal dopomôcť k vytvoreniu predstavy o tom, akou mierou je možné geotermálnu energiu v regióne využiť na účely  vykurovania budov pripojených k SCZT. Štúdia apeluje na potrebu zníženia teplotných pomerov v SCZT minimálne na úroveň 4. generácie, aby mohlo byť zaradenie geotermálnej energie do sústavy efektívnejšie.

 Prečítajte si celú publikáciu: Potenciál využitia geotermálnej energie v sústave centrálneho zásobovania teplom v Prievidzi, Novákoch a Zemianskych Kostoľanoch