Na ceste za dobrou energetickou praxou sme 10. - 12. apríla 2024 spolu s tímom z úradu aj technických služieb z mesta Partizánske navštívili Českú republiku. Videli sme príklady rôznych riešení, ktoré prispievajú k budovaniu teplárenských systémov na báze obnoviteľných zdrojov. Prinášame ich prehľad s odkazmi na ďalšie informácie:
Národní divadlo Praha:
Pontón na Vltave, Praha - plánovaný projekt
Mesto Litoměřice
Mesto Děčín
Spoločnosť Exergie pre nás v Brne pripravila workshop v nasledovných témach:
Viac o spoločnosti nájdete na tejto stránke.
Ďalšie spoločné kroky v Partizánskom
Návšteva týchto výnimočných miest dobrej energetickej praxe v Českej republike nám otvorila oči. Prišli sme, videli sme, ale čaká nás 10+ rokov sústredenej práce. Aké sú naše ďalšie kroky zámeru budovania nízkoteplotného systému v Partizánskom?
1. Spojiť šikovných ľudí a postaviť samostatný tým.
2. Využiť program TARGET Európskej investičnej banky k posúdeniu zámeru budovania nízkoteplotného systému, ktorý približujú naše štúdie
3. Zvážiť, ako by mohla vyzerať spoločná práca odborníkov v regióne na spoločných témach. (Mnohé témy su rovnaké naprieč regiónom, všade potrebujeme napr. hľadať zdroje odpadového tepla.)
4. Doplniť Modernizačný fond ako ďalší zdroj financovania opatrení podľa Akčného plánu transformácie.
Fotografie z cesty za dobrou praxou v ČR:
Vzhľadom na nízku efektivitu výroby tepla je zachovanie súčasného stavu kotolne D jedným z najhorších riešení, a to aj v prípade nízkych cien plynu. Rekonštrukcia kotolne D a doplnenie o plynové kotle je efektívne z pohľadu výroby tepla, avšak nie najefektívnejšie z pohľadu nákladov na energie. Kogenerácia sa javí ako výhodná najmä vtedy, ak sú výkupné ceny elektrickej energie vysoké, alebo garantované. Doplnenie o kontajnerovú biomasovú kotolňu nie je efektívne najmä kvôli nízkemu podielu vyrobeného tepla z biomasy v pomere k investičným nákladom na riešenie. Doplnenie zdroja o staré kotly, alebo prepojenie na ďalšie rozvody sa javí ako veľmi výhodné len v prípade, že sa jedná o dočasné riešenie na preklenutie obdobia, po ktorom budú implementované efektívnejšie riešenia.
Najvýhodnejšími riešeniami v prípade kotolne D, vďaka dostupnému zdroju geotermálnej energie, sa javia riešenia, ktoré pomocou tepelného čerpadla dodávajú viac ako polovicu tepla z tohto zdroja energie.
Kľúčovým faktorom vplývajúcim na cenu tepla je lacná elektrická energia v kombinácii so schopnosťou vyrábať teplo počas obdobia nízkej ceny, možnosti uskladňovania a možnosti distribúcie tepla zo zásobníka tepla v období vysokej ceny elektrickej energie.
Akumulácia tepla je absolútne nutným predpokladom efektívneho fungovania kotolne v budúcnosti a pozitívne ovplyvňuje každý variant, do ktorého je zakomponovaná.
Viac o projekte nájdete v tejto sekcii našej stránky.
Mesto Partizánske podpísalo s Priateľmi Zeme-CEPA Vyhlásenie o spolupráci na prípravnej fáze projektu transformácie miestneho teplárenského systému smerom k nízkoteplotnému systému. Pripraviť tento transformačný proces bude úlohou prípravného tímu, ktorý mesto Partizánske pre tento účel vytvorilo. Ukazuje sa strategická výhoda toho, že si Partizánske udržalo kontrolu nad svojím mestským teplárenským systémom. Má voľné ruky pri rozhodovaní o tom, akým smerom a spôsobom sa systém bude rozvíjať, aj keď ide o proces presahujúci aktuálny volebný cyklus. Spolupráca tak môže podstatným spôsobom zvýšiť eneregetickú efektívnosť mesta a tým aj jeho ekonomickú stabilitu v budúcnosti.
Prinášame prehľad jednotlivých štúdií, ktoré vznikli rámci našej doterajšej spolupráce ako príklad toho, ako postupovať spoločne k tomu, aby sme mali teplo z miestnych zdrojov a boli sebestačnejší.
Ideový zámer - Možnosti rozvoja tepelného hospodárstva v meste Partizánske smerom k nízkoteplotnému systému zásobovania teplom
Štúdia sa zaoberá návrhom nízkoteplotného systému sústavy centralizovaného zásobovania teplom pre mesto Partizánske: Predbežná štúdia Partizánske 2022
Projekt fotovoltiky na streche športovej haly v Partizánskom môže byť striedmejší
Pre mesto Partizánske sme pripravili praktickú štúdiu, v ktorej sme posúdili zámer inštalovať fotovoltickú elektráreň na miestnu športovú halu. Výsledkom sú odporúčania pre striedmejší a vhodnejší projekt v porovnaní s pôvodným návrhom vyplývajúcim z poskytnutého energetického auditu. Kompletná štúdia je k dispozícii tu: Technicko-ekonomické posúdenie inštalácie fotovoltickej elektrárne na objekte mestskej športovej haly
Cestovná mapa obnovy verejných budov v meste Partizánske
Dokument poskytuje čitateľovi návrh obnovy verejných budov tak, aby bola ich postupná obnova čo najefektívnejšia. Prečítajte si celú Cestovnú mapu obnovy verejných budov v meste Partizánske.
Zhodnotenie energetického potenciálu geotermálnych vrtov a rezervoárového prostredia na lokalite Partizánske
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra v Bratislave pripravil štúdiu, ktorej zámerom je posúdiť vhodnosť lokality Partizánske na dlhodobú produkciu zdrojov geotermálnej energie v systémoch nízkoteplotného centralizovaného systému zásobovania teplom. Celá štúdia je k dispozícii na tomto linku.
____
Odoberajte naše Novinky pre ďalšie informácie o rozvoji tepelného hospodárstva v Partizánskom aj ďalších mestách a obciach. Prihlásenie k odberu Noviniek TU.
Dokument poskytuje čitateľovi návrh obnovy verejných budov tak, aby bola ich postupná obnova čo najefektívnejšia.
Projekt fotovoltiky na streche športovej haly v Partizánskom môže byť striedmejší. Pre mesto Partizánske sme pripravili praktickú štúdiu, v ktorej sme posúdili zámer inštalovať fotovoltickú elektráreň na miestnu športovú halu. Výsledkom sú odporúčania pre striedmejší a vhodnejší projekt v porovnaní s pôvodným návrhom vyplývajúcim z poskytnutého energetického auditu.
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra v Bratislave pripravil štúdiu, ktorej zámerom je posúdiť vhodnosť lokality Partizánske na dlhodobú produkciu zdrojov geotermálnej energie v systémoch nízkoteplotného centralizovaného systému zásobovania teplom.
Výskumná práca zahŕňa:
- zhodnotenie hydrogeologických, hydraulických a tepelno-energetických potenciálov existujúcich vrtov
- zhodnotenie a analýzu citlivosti inštalovaných výkonov geotermálnych vrtov v závislosti na výdatnosti a teploty na výstupe z výmenníkových schém
- bilančné zhodnotenie vyrovnaného tepelného toku v oblasti Partizánskeho
- zhodnotenie možných tepelných výkonov vo vzťahu ku udržateľnej rezervoárovej kapacite Bánovskej kotliny
- zhodnotenie tepelno-energetických parametrov a geometrie rezervoárového prostredia v relevantnom okolí lokality
- určenie krokov nevyhnutných k realizácii hydrodynamických skúšok na lokalite (workplan)
Celá štúdia je k dispozícii na tomto linku.
Všetky dokumenty k možnostiam dekarbonizácie teplárenstva v meste Partizánske nájdete v sekcii Dokumenty - Dekarbonizácia tepláranstva.
Odborná konferencia v Prievidzi priniesla inšpirácie pre premenu a inovácie v regiónoch
Priatelia Zeme-CEPA v spolupráci s Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, Úradom splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti a Trnavskou univerzitou v Trnave zrealizovali 20. 11. 2023 v Dome kultúry v Prievidzi odbornú konferenciu pod záštitou Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. V tomto článku nájdete príspevky odborníkov a odborníčok z univerzít, výskumných inšitúcií, zástupcov a zástupkýň podnikov a organizácií venované výskumu, vývoju a inováciám súvisiacim s adaptáciou na klimatické zmeny, s obnovou verejných budov pri zavádzaní obnoviteľných zdrojov, či možnostiam využitia geotermálnej energie, priemyselnej infraštruktúry a brownfieldov.
Prof. DR. Bastian Schröter so svojím tímom z Inštitútu pre aplikovaný výskum na stuttgartskej Hochschule für Technik posúdili našu Štúdiu nízkoteplotného systému pre mesto Partizánske. Získali sme tak cenné odporúčania pre jej ďalšie rozpracovanie.
“Štúdia vo všeobecnosti obsahuje dobrú úroveň podrobností pre predbežnú štúdiu uskutočniteľnosti a možno ju považovať za najsúčasnejší prístup k plánovaniu tepla v obci, boli napríklad vykonané niektoré podrobné simulácie vo vysokom časovom rozlíšení.”
Odporučili nám zamerať pozornosť na nasledovné body:
1. Keďže solárne termálne aj geotermálne sa plánujú paralelne, vyvstáva otázka, či solárna tepelná elektráreň bude mať „nepriaznivé“ účinky na celoročné využívanie geotermálnej elektrárne a teda jej ekonomickú realizovateľnosť. Podľa nášho chápania geotermálne elektrárne zvyčajne poskytujú teplo základného zaťaženia, a to aj počas letných mesiacov, keď solárne termálne elektrárne zvyčajne poskytujú všetko teplo potrebné na teplú vodu. Ak sa o tom už uvažovalo, navrhujú to zahrnúť do štúdie.
2. Bolo by cenné prezentovať v štúdii úspory emisií CO2 zo všetkých navrhovaných scenárov.
3. Investície do energetickej účinnosti v budovách sú správne označené ako kľúčový faktor, ktorý umožňuje prechod na nízkoteplotné CZT. Úspory z týchto opatrení by sme mali posudzovať podrobnejšie a mali by byť prepojené s odporúčaniami o možnostiach financovania obnovy budov na národnej alebo miestnej úrovni.
4. Technické opatrenia by mohli zahŕňať strešnú fotovoltaiku spojenú s tepelnými čerpadlami a/alebo nahradenie zostávajúcich prírodných plyn s bioplynom alebo vodíkom.
5. Predpoklady použité v predbežnej štúdii uskutočniteľnosti si vyžadujú dôkladnejšie overenie počas následnej štúdie uskutočniteľnosti. Týmito oblasťami dodatočnej analýzy sú napríklad:
6. Navrhovaná predbežná štúdia uskutočniteľnosti by sa mala stať súčasťou PHSR a územného plánu mesta. Implementácia nebude jednorazovou investíciou, ale pravdepodobne si vyžiada viacročný investičný program.
7. Ako ďalší krok je nevyhnutné zapojiť všetky príslušné zainteresované strany, menovite prevádzkovateľa vykurovacej siete, obec, vlastníkov budov a občanov, aby ste prediskutovali implementáciu navrhovaného plánu. Najmä otázky financovania je potrebné oveľa podrobnejšie zvážiť v druhej štúdii, ktorá by mala vychádzať z relevantných odborných znalostí, napr. od miestnych bánk a samosprávy.
Originál podporného dokumentu univerzity pre Priateľov Zeme-CEPA nájdete tu: HFT_SupportiveDocument_CEPA
Štúdia sa zaoberá návrhom nízkoteplotného systému sústavy centralizovaného zásobovania teplom pre mesto Partizánske. Uvažuje sa s dvoma variantmi navrhnutými na základe poskytnutých a verejných informácií a viacerých predpokladov, ktoré kompenzovali chýbajúce alebo nedostupné údaje.
Vo variante 1 sa navrhnuté solárne pole, jamový zásobník a geotermálny vrt uvažuje len pre rozvodnú sieť Luhy. Rozvodná sieť Šípok s biomasovou kotolňou ostáva v pôvodnom (súčasnom) stave. Kotly na zemný plyn v rozvodnej sieti Luhy a v samostatných okrskových a domových kotolniach tiež ostávajú zachované v súčasnom stave.
Vďaka prepojeniu kotolní A, B , C, D, K11 a E a používaním bezpalivových zdrojov (solárna energia a čiastočne aj geotermálne energia) je možné znížiť spotrebu energie z palív o 32 % a znížiť spotrebu zemného plynu o 53 % oproti súčasnému stavu. Realizáciou variantu 1 je možné dosiahnuť redukciu ročných emisií CO2 približne o 58 %.
Cena tepla bez primeraného zisku a dotačnej podpory by sa pohybovala na úrovni 209 eur/MWh pre variant 1a (s BS) a 176 eur/MWh pre variant 1b (s KOST). Aby bolo riešenie variantu cenovo konkurencieschopné so súčasným technickým riešením (cena tepla bez primeraného zisku – 162 eur/MWh), bolo by potrebné toto riešenie podporiť NFP vo výške približne 45 % investičných nákladov v prípade variantu 1a, resp. približne 20 % investičných nákladov v prípade variantu 1b.
Prepojenie sústav vo variante 2 umožňuje využiť kombináciu solárneho poľa, jamového zásobník, geotermálneho vrtu a biomasových kotlov pre rozvodnú sieť Luhy a Šípok. Vo variante 2 teplota prívodu v sústave vo vykurovacom období zníži na 70 °C, čo zvýši účinnosť solárnych kolektorov a zníži prevádzkové náklady tepelného čerpadla geotermálneho vrtu.
Zvýšením tepelnej ochrany budov, používaním bezpalivových zdrojov (solárna energia a čiastočne aj geotermálne energia) a miernym znížením teploty v sústave je možné znížiť spotrebu energie z palív o 64 % a znížiť spotrebu zemného plynu o 98 % oproti súčasnému stavu. Realizáciou variantu 2 by sa dosiahla ročná redukcia emisií CO2 približne o 87 %.
Cena tepla bez primeraného zisku a dotačnej podpory pohybovala na úrovni 285 eur/MWh pre variant 2a (s BS) a 253 eur/MWh pre variant 2b (s KOST). Nárast jednotkovej ceny tepla je spôsobený hlavne zníženým odberom tepla vplyvom obnovy budov, ktorá je východiskovým predpokladom vo variante 2. Vyššia merná cena tepla neznamená vyššie náklady. Objekt s priemernou spotrebou tepla by v prípade variantu 2 ročne platil menej oproti variantu 1 (obr. 28).
Vo variantoch 1 aj 2 nedôjde k rastu spotreby biomasy oproti súčasnému stavu. Dôjde však k nárastu spotreby elektrickej energie oproti súčasnému stavu, a to približne 3-násobne v prípade variantu 1 a približne 2-násobne v prípade variantu 2. Zabezpečenie aspoň čiastočnej sebestačnosti dodávky elektrickej energie by ekonomickú bilanciu variantu 2 mohlo ešte výrazne zlepšiť.
Príspevky systému solárneho poľa so zásobníkom do tepelnej sústavy, ako aj zníženie teploty vody v sústave sú hlavnými činiteľmi zníženia spotreby palív. Vo variante 1 zabezpečí systém solárneho poľa so zásobníkom približne 25 % a vo variante 2 približne 38 % celkovej ročnej dodávky tepla.
Táto stránka bola vytvorená s podporou Európskej únie, European Climate Initiative – EUKI a European Climate Foundation. Poskytovatelia finančného príspevku nenesú zodpovednosť za prezentované názory. Za obsah zodpovedajú výlučne Priatelia Zeme-CEPA a CEE Bankwatch Network a nemôže byť za žiadnych okolností považovaný za názor donorov.