Brownfieldy a sady: Objavujme spolu na čom hornej Nitre záleží
O projekte
Na čom na hornej Nitre záleží? Znovuobjavovanie toho, čo je dôležité a hodnotné v našom regióne, je ústredným motívom projektu "Brownfields and Orchards" alebo Brownfieldy a sady. Je jedným zo 75 projektov, podporených v rámci programu EUTEENS4GREEN v regiónoch spravodlivej transformácie. Zo Slovenska uspeli v konkurencii takmer 200 projektov tri projekty - dva v Košickom kraji a jeden na hornej Nitre. Realizovať sa budú od jari 2023 v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov.
Partnerom projektu je aj naše združenie Priatelia Zeme-CEPA, preto vám v tejto sekcii webu budeme prinášať aktuálne informácie z jeho aktivít.
Aktivity v regióne
22. apríl 2023
V Podhradí sme sa stretli so súčasným starostom, bývalou starostkou a s aktívnym obyvateľom obce. Spoločne sme sa prešli obcou a jej okolím, aby sme zmapovali dopady ťažby. Poddolovanie spôsobilo zmeny v podloží, ktoré viedli k poškodeniu domov - pred pár desaťročiami sa kvôli tomu musela veľká časť miestnej populácie vysťahovať a v obci bola na dlhší čas stavebná uzávera. Aktuálne je podložie stabilizované, obec však nedostatok obyvateľstva cíti dodnes. Je to však práve pokojná atmosféra malej obce a tiež tajomná zrúcanina hradu Sivý kameň, ktorá sem láka návštevníkov.
Miestni nám ukázali tiež miesto, z ktorého by mohlo vzísť, nový pocit hrdosti na svoju obec - ústie potoka, ktorý bol kvôli banskej činnosti uzatvorený do kovovej rúry. S menšími úpravami môže byť potok využívaný na prírodné kúpanie a odpočinok. Popri zapojení miestnych ľudí do tvorby spoločného diela, by sa dali tiež pripomenúť aktivity tradične späté s potokom v minulosti - napr. ručné pranie prádla.
Počas prieskumu Podhradím a jeho okolím nás sprevádzala bývalá starostka obce, pani Ružena Boboková, a poskytla mnohé dôležité informácie o obci, miestnych zvykoch a tiež výraznom vplyve banskej činnosti na život miestnych obyvateľov, najmä od roku 1978, keď sa baňa Cígeľ začala rozširovať svoju činnosť bližšie k Podhradiu.
Následkom poddolovania priľahlého územia bolo narušenie statiky stavieb v Podhradí a praskanie múrov domov. Časť obyvateľstva sa musela vysťahovať do susedných obcí. Z Lehoty sa aj vďaka tomu stala modernejšia obec. „Na lepšie si človek vždy zvykne. Horšie by to bolo opačne, keby idete z dobrého do horšieho.“ Starším ľuďom z Podhradia prideľovali byty v Prievidzi a do dnešného dňa ich tam veľa zostalo bývať. Veľa ľuďom bolo smutno, že museli opustiť svoje domy a boli presunutí do činžiakov. Podobnú situáciu však zažívali aj v Lehote (kde sa v časti obce ťažilo povrchovou metódou). „Zásah do života bol veľký aj tam,“ reagovala pani Ruženka.
Za zrúcaninou hradu Sivý kameň, stál kedysi mlyn a vedľa neho mlynárov dom. Býval v ňom so svojou rodinou. Práve túto oblasť postihlo poddolovanie najviac. V tom čase žila už len mlynárova žena so synom a jeho rodinou. Veľmi neradi, ale z dôvodu bezpečnosti boli nútení sa z domu vysťahovať. Na tretí deň od ich odchodu sa stavba rozpadla.
Dodnes je na domoch v obci vidno stopy po banskej činnosti v podobe trhlín, ktoré sa opakovane tvoria. Počas približne siedmich rokov, kedy sa ťažilo neďaleko obce, boli narušené rodinné domy aj obecné stavby v časti obce. Počas tohto obdobia platila stavebná uzávera. Aj z tohto dôvodu pôvodní obyvatelia z obce odchádzali a noví nepribúdali. „Na čo by niekto budoval rodinný dom, ktorý sa mu môže za chvíľu zosypať?“ vysvetľuje postoj obyvateľov bývalá starostka.
Obec bola neskôr monitorovaná inžiniersko-geologickým prieskumom. Po stovkách vrtov do zeme výskumní pracovníci rozdelili územie obce na oblasť, kde sa nemôže vôbec stavať, oblasť, kde sa môže stavať len s povolením banského úradu a oblasť, kde je stavať bezpečné. Postupne sa však začalo stavať úplne všade. V roku 2009 postavila obec Dom smútku, aj táto stavba však bola monitorovaná.
S následkami banskej činnosti sa obec vysporiadava už desaťročia. V deväťdesiatych rokoch pani Ruženka pracovala ako zástupkyňa starostu. „To boli tie najhoršie roky... žiaden rozvoj. Kopec ľudí odišlo.“ V tom istom čase zrušili Útvar pre poddolovanie v Prievidzi a v obci ešte zostalo 7 poškodených rodinných domov, ktoré zostali nedoriešené. V Novákoch sídlil Obvodný úrad životného prostredia, s ktorým mali niekoľko rokovaní. Domy sa dostali do vlastníctva obce, lebo pôvodní majitelia už rozpadávajúce sa stavby nechceli. Pozemok pod ním im však stále patril, preto chceli od obce, aby stavby odstránila. Za jej pôsobenia ako starostky sa podarilo odstrániť dve stavby, ktoré boli v dezolátnom stave. Po čase si ďalší pôvodní majitelia odkúpili ostatné stavby, domy prerobili a v obci stoja dodnes. Obci to finančne pomohlo a majitelia boli spokojní.
Ďalším viditeľným následokom banskej činnosti bolo tiež presmerovanie miestneho potoka Ťakov do potrubia. Voda z potoka zatekala do podzemných štôlní, čo banskú činnosť komplikovalo. Potok preto dočasne uzavreli do takmer kilometer dlhého kovového potrubia, z ktorého vyviera pod hradným bralom. Po ukončení banskej malo byť riečisko obnovené do pôvodnej podoby, to sa však doteraz nestalo.
Za obcou sa nachádza kameňolom, v ktorom sa ťažil andezit. „Je to prírodné bohatstvo, no žiaľ v súkromných rukách.“ Ťažba kameňa bola počas socializmu, kedy sa zoštátňoval majetok, zastavená. Po socializme si kameňolom bývalí vlastníci vyžiadali naspäť a predali ho firme, ktorá sa zaoberala ťažbou kameňa a štrku. Ťažbu chceli obnoviť, lenže všetko by sa muselo voziť priamo cez obec - s čím nemohli súhlasiť. „To by bolo bývalo ako druhé poddolovanie.“, firma sa preto snažila nájsť iný spôsob na prepravu.
Na tento účel sa začala používať pôvodná „obchvatová cesta“ okolo obce, ktorú neskôr spevnili do súčasnej podoby. Veľa ľudí bolo proti výstavbe cesty, teraz sa však využíva, najmä medzi mladými ľuďmi. Najprv ju používali na vývoz dreva, pretože kvôli ťažbe v kameňolome museli časť hory odlesniť, keďže kameň bol pod lesmi. „Všetko si vyžiada nejakú daň. Buď budeme mať lesy, alebo budeme mať kameň, chceme aj budovať.“ Teraz je ťažba v kameňolome znovu utlmená.
Napriek tomu, že sa život v Podhradí od čias poddolovania celkovo zlepšil, kultúrne sa obec ešte úplne neobnovila. Odliv obyvateľov spôsobil, že v súčasnosti tu žijú prevažne starší ľudia. Vznikla tu Jednota dôchodcov, ktorá funguje 17 rokov, pôsobí tu aj ženský spevácky súbor, s ktorým vystupujú na rôznych slávnostiach. V repertoári majú prevažne ľudové piesne. Kedysi bolo Podhradie známe svojou dychovkou. Skupina, ktorá hrala dychovku sa však rozpadla. Následne sa sa tu dali dokopy piati muzikanti pod názvom Podhoranka. Tí fungovali dlho, po nich ich už však nemal kto nahradiť. Kvôli odchodu obyvateľov odišlo aj veľa talentov a mladším generáciám už nebola príležitosť odovzdať tradície. „Bol to krutý zásah do dediny.“
V roku 1970 mala obec Podhradie 902 obyvateľov, v r. 1974 ešte 851 obyvateľov, ale v roku 1982 už len 575. Do konca osemdesiatych rokov ich počet naďalej klesal - v roku 1990 už žilo v Podhradí len 370 obyvateľov. Dnes je to menej ako 300.
Pani Ružena Boboková sa narodila a celý svoj život prežila v obci Podhradie. Aktívne sa stará o kultúru a rozvoj obce ako miestna poslankyňa a ako zástupkyňa starostu. V miestnej samospráve pôsobí už od roku 1974, a 12 rokov zastávala tiež funkciu starostky. Pôvodne vyštudovala vychovávateľstvo. Ešte za socializmu predsedala v niekoľkých zväzoch. V Zbore pre občianske záležitosti, ktorý v dedine funguje dodnes, bola 16 rokov predsedníčkou.
