Podpora transformačných projektov na hornej Nitre by mala byť podmienená ukončením ťažby a spaľovania uhlia a postupnou prípravou baníckeho regiónu na život po uhlí, píše LÝDIA KŇAZOVIČOVÁ.
Lýdia Kňazovičová sa v rámci organizácie Priatelia Zeme-CEPA venuje téme útlmu ťažby a spaľovania uhlia.
Ilustračné foto. [Pixabay/tookapic]
Pôvodne navrhovaný vládny materiál o dočasnom dotovaní energie z uhlia vo všeobecnom hospodárskom záujme a premene regiónu hornej Nitry (1) sa výlučne zaoberal projektami banskej spoločnosti. Zohľadňoval preferencie jednej súkromnej firmy.
Našťastie po občianskom tlaku pribudol potenciálny rozvoj samospráv, komunít, malých a stredných podnikov v regióne.
Súkromná banská spoločnosť má však v tomto procese nepochybne aj naďalej silné postavenie, hoci doteraz nestanovila dátum ukončenia ťažby uhlia, ani oficiálne nezrušila plány na 12. ťažobné pole. Dôkazom špeciálneho zaobchádzania s ňou je napríklad stretnutie Európskej komisie, verejnej správy a súkromného sektora k téme transformácie regiónu z 5. februára 2018, kam bola pozvaná výlučne spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza (HBP) a jej partneri. Ostatní aktéri ostali za zatvorenými dverami (2).
Podmienka dekarbonizácie
Prispievali by ste fajčiarovi na odvykaciu liečbu a zároveň na fajčenie cigariet?
Nemožno predsa liečiť ochorenie pľúc, ak človek fajčí v chodbe nemocnice bez predsavzatia skončiť. Vláda by preto mala trvať na tom, že fosílne firmy môžu získať podporu z transformačného balíčka len, ak sa zaviažu systematicky znižovať emisie skleníkových plynov už počas implementácie prvého projektu v rámci odvykania si regiónu od závislosti na ťažbe lignitu.
V elektrárni Nováky sa totiž páli uhlie s výhrevnosťou vlhkej slamy (3), na čo sme vyzbierali od spotrebiteľov už takmer miliardu eur. Ďalšie stovky miliónov počas maximálne piatich rokov sú na ceste a dotácie majú smerovať aj na upratanie škôd. Zdá sa, že prevzatie zodpovednosti za škody spôsobené počas rokov sa nekoná.
Zabúda sa na európsky legislatívny princíp ,,znečisťovateľ platí“ (4). To znamená, že spoločnosť, ktorá popri tvorbe súkromného zisku spôsobí environmentálnu škodu, je za ňu zodpovedná a musí prijať potrebné preventívne alebo nápravné opatrenie a znášať všetky súvisiace náklady. Pod pláštikom environmentálnych opatrení sa tak vytvára možnosť ďalších dotácií pre ťažobnú spoločnosť, pričom znečistenie platí verejnosť. Exkluzívna podpora pre súkromné bane pokračuje v inej forme.
Ba čo viac, popri tejto nemalej (ne)priamej finančnej podpore stále nemáme termín útlmu ťažby a spaľovania uhlia. Paradoxne sa plánuje ďalšia ťažba. Ako môžeme transformovať banícky región smerom od uhlia, keď samotná banská spoločnosť plánuje ďalšiu ťažbu?
Nepodkopme si budúcnosť našich obcí, nemeňme len príjmy znečisťovateľov, ale radšej podporme udržateľný rozvoj regiónu.
Rozpodnikajme región
Podpora v transformácii regiónu má byť efektívna a vo verejnom záujme.
Projekty sa musia posudzovať veľmi citlivo, aby sa verejné financie nepremrhali na neperspektívne odvetvia. Mali by naopak ochrániť sociálnu situáciu baníckych rodín a tým zabrániť negatívnym dôsledkom ukončenia banskej činnosti pre zamestnancov.
Ak sa snažíme premeniť región „zdola hore“, musíme apelovať aj na zapojenie samospráv, komunít, malých a stredných podnikateľov. Európska komisia má za cieľ v rámci pilierov európskej ekonomiky podporovať podnikavosť a rast malých a stredných podnikov a riešiť problémy brzdiace ich rozvoj (5). Od miestnych zaznievajú ohlasy, že v regióne by podnikalo viac ľudí, keby štát nezaťažoval malých a stredných podnikateľov a nepodporoval tam len veľkých zamestnávateľov (6).
Snahy o diverzifikáciu regionálnej ekonomiky sú dôležitým aspektom. Pri transformácii regiónu je potrebné podporiť najlepšie projekty, ale u firiem produkujúcich fosílne palivá by mali byť podporené s podmienkou vypracovania dekarbonizačného plánu. Banská spoločnosť by sa mala transformovať, ak žiada prostriedky z transformácie a nie plánovať ďalšiu ťažbu.
Treba vhodne zacieliť na spomínané malé a stredné subjekty, identifikované ako skupina, na ktorú je najťažšie dosiahnuť (7).
Pre podnikavých miestnych obyvateľov prebiehajú praktické stretnutia (8) s cieľom rozpodnikať región. Aktivity mimovládnej organizácie však nemôžu nahradiť účelnú podporu zo strany štátu. Tu narážame na kameň úrazu. V zapájaní a podpore širšej verejnosti vládou vidíme slepé miesto.
V týchto dňoch sa v mestách na hornej Nitre konajú verejné vypočutia k návrhu akčného plánu transformácie. Tento dokument je verejne dostupný len na stránke www.zivotpouhli.sk z dielne Priateľov Zeme-CEPA (9). To je pre organizáciu síce lichotivým dôkazom účasti na celom procese, ale občiansky sektor opäť nahrádza úlohu štátu v informovaní verejnosti. Informácie pre ľudí so záujmom zapojiť sa do transformácie hornej Nitry sú skryté v útrobách stránky zodpovedného Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Ide o neudržateľný stav.
Verejný záujem
Tvrdenie, na ktorom je postavený záujem pokračovania ťažby a dokonca jej rozšírenia, a síce, že elektráreň Nováky je a bude technicky spôsobilá na prevádzku spaľovania uhlia aj v budúcnosti (10), je spochybnené.
Hoci elektráreň Nováky už v roku 2015 prešla modernizáciou kvôli emisným limitom, podmienky pre fungovanie sa v budúcnosti ešte viac skomplikujú. Slovenské elektrárne potrebujú 80 miliónov eur na splnenie emisných limitov od roku 2021, keďže nová smernica o priemyselných emisiách zavádza prísnejšie emisné štandardy.
HBP napriek tomu počítajú s elektrárňou Nováky ako s odberateľom hnedého uhlia, a to dokonca aj po roku 2023, kedy najneskôr bude štátna pomoc na výrobu elektriny z uhlia ukončená.
O ekonomickej nerentabilite tohto priemyslu sa vyjadril aj Protimonopolný úrad Slovenskej republiky (11).
Navyše podľa prieskumu názorov je znečistenie životného prostredia a vplyv ťažby a spaľovania uhlia na ľudské zdravie zásadným dôvodom na útlm uhlia (12).
Hovoríme o prechode regiónu horná Nitra smerom od uhlia, navyše v dobe, keď mladí ľudia už aj na Slovenku pochodujú v piatky v mestách za klímu a za svoju budúcnosť, a Slovensko chce splniť záväzky Parížskej dohody. Môžeme o rozširovaní ťažby a spaľovania uhlia rozmýšľať ešte ako o verejnom záujme?
Referencie:
(1) https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2018/872
(3) http://www.energoportal.org/obnovitelne-zdroje/energia-z-biomasy
(4) https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=LEGISSUM:l28120&from=CS
(5) https://www.grantexpert.sk/dotacie-pre/dotacie-pre-male-a-stredne-podniky-msp-a-start-upy/)
(6) https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13982/185933#1289
(7) https://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docgener/studies/pdf/expert_support_coal_sk.pdf
(10) https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1905009-rana-pre-novaky-obnova-za-80-milionov
