PZ-CEPA

Energoportál

Podporte-nas

Facebook ZivotPoUhli

Prof. DR. Bastian Schröter so svojím tímom z Inštitútu pre aplikovaný výskum na stuttgartskej Hochschule für Technik posúdili našu Štúdiu nízkoteplotného systému pre mesto Partizánske. Získali sme tak cenné odporúčania pre jej ďalšie rozpracovanie. 

Štúdia vo všeobecnosti obsahuje dobrú úroveň podrobností pre predbežnú štúdiu uskutočniteľnosti a možno ju považovať za najsúčasnejší prístup k plánovaniu tepla v obci, boli napríklad vykonané niektoré podrobné simulácie vo vysokom časovom rozlíšení.”

Odporučili nám zamerať pozornosť na nasledovné body:

1. Keďže solárne termálne aj geotermálne sa plánujú paralelne, vyvstáva otázka, či solárna tepelná elektráreň bude mať „nepriaznivé“ účinky na celoročné využívanie geotermálnej elektrárne a teda jej ekonomickú realizovateľnosť.
Podľa nášho chápania geotermálne elektrárne zvyčajne poskytujú teplo základného zaťaženia, a to aj počas letných mesiacov, keď solárne termálne elektrárne zvyčajne poskytujú všetko teplo potrebné na teplú vodu. Ak sa o tom už uvažovalo, navrhujú to zahrnúť do štúdie.

 2. Bolo by cenné prezentovať v štúdii úspory emisií CO2 zo všetkých navrhovaných scenárov.

3. Investície do energetickej účinnosti v budovách sú správne označené ako kľúčový faktor, ktorý umožňuje prechod na nízkoteplotné CZT. Úspory z týchto opatrení by sme mali posudzovať podrobnejšie a mali by byť prepojené s odporúčaniami o možnostiach financovania obnovy budov na národnej alebo miestnej úrovni.

 4. Technické opatrenia by mohli zahŕňať strešnú fotovoltaiku spojenú s tepelnými čerpadlami a/alebo nahradenie zostávajúcich prírodných plyn s bioplynom alebo vodíkom.

5. Predpoklady použité v predbežnej štúdii uskutočniteľnosti si vyžadujú dôkladnejšie overenie počas následnej štúdie uskutočniteľnosti. Týmito oblasťami dodatočnej analýzy sú napríklad: 

  • mapovanie dostupnosti primárnych a sekundárnych obnoviteľných zdrojov energie na miestnej a regionálnej úrovni;
  • posúdenie dostupnosti pozemkov pre navrhované solárne tepelné kolektory a akumuláciu tepla;
  • posudzovanie a kodifikovanie stavu fondu budov a ich vykurovacích systémov;
  • podrobnejšie posúdenie potreby tepla a krivky zaťaženia aj s ohľadom na zníženie potreby tepla v budúcnosti v dôsledku meniacej sa klímy;
  • posúdenie investičných potrieb siete diaľkového vykurovania;
  • opätovné overenie vplyvov na cenu tepla a ekonomickú životaschopnosť, ideálne pomocou výpočtu vyrovnaných nákladov na výrobu a dodávku tepla (LCOH)

6. Navrhovaná predbežná štúdia uskutočniteľnosti by sa mala stať súčasťou PHSR a územného plánu mesta. Implementácia nebude jednorazovou investíciou, ale pravdepodobne si vyžiada viacročný investičný program.

7. Ako ďalší krok je nevyhnutné zapojiť všetky príslušné zainteresované strany, menovite prevádzkovateľa vykurovacej siete, obec, vlastníkov budov a občanov, aby ste prediskutovali implementáciu navrhovaného plánu. Najmä otázky financovania je potrebné oveľa podrobnejšie zvážiť v druhej štúdii, ktorá by mala vychádzať z relevantných odborných znalostí, napr. od miestnych bánk a samosprávy.

 

Originál podporného dokumentu univerzity pre Priateľov Zeme-CEPA nájdete tu: HFT_SupportiveDocument_CEPA

 

 

Zverejnené v Novinky

Štúdia sa zaoberá ekonomickým porovnaním systémov založených na individuálnom zásobovaní teplom (IZT), klasickom centrálnom zásobovaní teplom (kl. CZT) a nízkoteplotnom zásobovaní teplom (LTDH). Predmetom skúmania sú budovy z anonymizovaných obcí a mesta rôznych veľkostí – malá obec (do 300 obyvateľov), stredne veľká obec (do 1 000 obyvateľov), veľká obec (do 2 250 obyvateľov) a malé mesto (do 4 200 obyvateľov). Pre skúmané budovy uvažujeme s viacerými scenármi obnovy ich tepelnej ochrany (scenár 1a-b, 2a-b a 3), ktorá určuje ich potrebu energie na vykurovanie (kapitola 2.5). Potrebu energie na prípravu teplej vody (TV) uvažujeme ako konštantnú pre všetky pozorované scenáre (kapitola 2.7).

Vo výpočtoch týkajúcich sa IZT sme použili parametre zariadení na výrobu tepla na vykurovanie aj tepla na prípravu TV podľa metodiky Priateľov Zeme-CEPA. Pre kl. CZT systém uvažujeme s dodávkou tepla z kotlov na drevnú štiepku. Pre LTDH systémy malej a stredne veľkej obce bol predmetom porovnávania systém LTDH tvorený z kotlov na štiepku a solárnym polom s okamžitým akumulátorom, pre LTDH systémy veľkej obce a malého mesta boli použité kotly na štiepku a solárne pole so sezónnym zásobníkom tepla.   

Z porovnania rôznych vykurovacích systémov je zrejmé, že v prípade malých obcí nie je systém CZT ekonomicky výhodný (platí to tak pre klasické CZT ako aj pre systém LTDH), a to ani pri veľmi vysokom podiele nenávratného finančného príspevku (NFP).

V prípade väčších obcí a malého mesta môže kl. CZT a LTDH konkurovať IZT za predpokladu použitia NFP na krytie časti kapitálových nákladov. Neplatí to však všeobecne – výsledok vždy závisí od konkrétnych podmienok (najmä od hustoty zástavby, ale aj ďalších faktorov), čo preukazujú aj lepšie ekonomické ukazovatele pre stredne veľkú obec v porovnaní s veľkou obcou pre niektoré scenáre.

 

Zverejnené v Novinky

V roku 2022 sme pripravili energetické audity pre mestskú časť Luník IX, Košice a mesto Šaľa. Veríme, že budú inšpiráciou pre samosprávy v transformujúcich sa regiónoch.

Zverejnené v Novinky

PEDAL Consulting, s.r.o. si Vás dovoľuje pozvať na workshop o dekarbonizácii teplárenstva s ukážkou zapájania geotermálnej energie a vzniku energetických komunít. Koná sa 16. a 17. januára 2023 v Bratislave a zahŕňa aj návštevu Galantathermu. 

Podujatie je organizované v rámci projektu W4RES (Ženy pre trh s obnoviteľným teplom a chladením). Ide o 3-ročný projekt financovaný EÚ, ktorého cieľom je zvýšiť zapojenie žien dotrhového zavádzania riešení vykurovania a chladenia z obnoviteľných zdrojov, prostredníctvomopakovateľných podporných opatrení testovaných a overených v 8 európskych krajinách. V rámci tejto iniciatívy sa uskutoční séria podujatí formou vzájomného učenia sa. 

Zverejnené v Novinky

Najväčšia časť nových eurofondov je vyčlenená na ekologické a klimatické ciele a energetickú bezpečnosť

Medzi výrazné témy štvrtkovej návštevy eurokomisárov v Prešove a Košiciach patrili investície do geotermálnej energie v systémoch diaľkového vykurovania, spravodlivej transformácie regiónov a marginalizovaných rómskych komunít. Elisa Ferreira, komisárka pre súdržnosť a reformy a Nicolas Schmit, komisár pre pracovné miesta a sociálne práva. Počas svojej návštevy 24. 11. 2022 tiež oficiálne ohlásili schválenie Programu Slovensko (Programme Slovakia). Hovorilo sa aj o spravodlivej transformácii regiónov. “Potrebujeme odolnejšie, diverzifikovanejšie a menej závislé regióny,“ povedala Ferreira. “Transformácie nikdy nie sú jednoduché, pretože musíme vyjsť z našej komfortnej zóny,” dodala.

 

Spravodlivá transformácia 

Už je jasné, že Fond spravodlivej transformácie bude rozdelený medzi tri slovenské regióny. Najväčšiu časť, celkovo 51 % z celkovej alokácie dostane horná Nitra, nasleduje Košický kraj (36%) a banskobystrické okresy (13%). Posledné vyjednávania medzi Slovenskom a komisiou sa týkali projektov ETS podnikov. Tie boli zamietnuté, ak nemali predpoklady na výrazné zníženie emisií CO2 (pod benchmark stanovený pre danú technológiu). Pridávali sa tiež niektoré aktivity - pilotné a demonštračné projekty v oblasti vodíkovej mobility, program ELENA a energetická efektívnosť budov pre všetky tri transformované regióny, mladí a príležitosti pre vlastné malé projekty, podpora prieskumnych geotermálnych vrtov. “Musíme urýchliť investície do obnoviteľných zdrojov energie,” vyjadril sa komisár Schmit. "Potrebujeme taktiež spojiť strategické debaty o obnove budov s transformáciou teplárenstva a identifikovať scenáre budúcej spotreby. Práve tie by mali byť základom plánovania teplárenstva na úrovni samospráv,“ myslí si Lenka Ilčíková z Priatelia Zeme-CEPA.

 

Košice budú od roku 2026 vykurované aj geotermálnym zdrojom

Štátny MH Teplárenský holding, a.s., závod Košice zásobuje teplom približne 78 000 domácností. Z celkovej ročnej spotreby tepla 721 GWh v roku 2020 predstavujú domácnosti 64 %, zvyšok sú ostatní/priemyselní odberatelia. Pripravuje sa projekt, ktorého cieľom je vybudovať nový zdroj tepla z geotermálnej energie. Plánovaný výkon 30 MWt pokryje približne 23 % z celkovej potreby tepla. Odhadované celkové náklady sú 98 miliónov EUR. Holding počíta s poskytnutím nenávratného finančného príspevku vo výške 81 miliónov EUR. 

 

Program Slovensko

Slovensko bude môcť investovať viac ako 12,6 miliardy eur v období 2021 až 2027. Na ktoré politické ciele ich použije, je rozhodnuté:

  • Konkurencieschopnejšie a inteligentnejšie Slovensko: 1,89 miliardy eur
  • Zelenšie Slovensko: 4,2 miliardy eur
  • Prepojenejšie Slovensko: 2 miliardy eur
  • Sociálnejšie a inkluzívnejšie Slovensko: 3,25 miliardy eur
  • Európa bližšie k občanom: 400 miliónov eur
  • Fond pre spravodlivú transformáciu: 440 miliónov eur
  • Technická pomoc (financovanie administratívnych kapacít zapojených do čerpania): 410 miliónov eur

 

Tvoríme lepšie Slovensko

Návšteva komisárov sa konala v rámci konferencie Tvoríme lepšie Slovensko. „Vôbec prvýkrát v histórii Slovenska bola do tvorby systému čerpania eurofondov zapojená v takomto rozsahu široká odborná verejnosť a všetci dôležití partneri. Dlhé a nesmierne náročné rokovania sme viedli tiež s Európskou komisiou, pred ktorou sme si museli obhajovať naše národné priority. Eurofondy čerpáme už dve desaťročia a predošlé vlády mali za ten čas už dávno dobudovať základnú infraštruktúru. My chceme tento investičný dlh z minulosti vyrovnať, preto sme Komisiu museli presvedčiť, že časť nových eurofondov musíme investovať aj sem. Teší ma, že naše rokovania boli nakoniec úspešné,“ uviedla počas konferencie ministerka Remišová.

 

 

Zverejnené v Novinky

Štúdia sa zaoberá návrhom nízkoteplotného systému sústavy centralizovaného zásobovania teplom pre mesto Partizánske. Uvažuje sa s dvoma variantmi navrhnutými na základe poskytnutých a verejných informácií a viacerých predpokladov, ktoré kompenzovali chýbajúce alebo nedostupné údaje.
Vo variante 1 sa navrhnuté solárne pole, jamový zásobník a geotermálny vrt uvažuje len pre rozvodnú sieť Luhy. Rozvodná sieť Šípok s biomasovou kotolňou ostáva v pôvodnom (súčasnom) stave. Kotly na zemný plyn v rozvodnej sieti Luhy a v samostatných okrskových a domových kotolniach tiež ostávajú zachované v súčasnom stave.
Vďaka prepojeniu kotolní A, B , C, D, K11 a E a používaním bezpalivových zdrojov (solárna energia a čiastočne aj geotermálne energia) je možné znížiť spotrebu energie z palív o 32 % a znížiť spotrebu zemného plynu o 53 % oproti súčasnému stavu. Realizáciou variantu 1 je možné dosiahnuť redukciu ročných emisií CO2 približne o 58 %.
Cena tepla bez primeraného zisku a dotačnej podpory by sa pohybovala na úrovni 209 eur/MWh pre variant 1a (s BS) a 176 eur/MWh pre variant 1b (s KOST). Aby bolo riešenie variantu cenovo konkurencieschopné so súčasným technickým riešením (cena tepla bez primeraného zisku – 162 eur/MWh), bolo by potrebné toto riešenie podporiť NFP vo výške približne 45 % investičných nákladov v prípade variantu 1a, resp. približne 20 % investičných nákladov v prípade variantu 1b.
Prepojenie sústav vo variante 2 umožňuje využiť kombináciu solárneho poľa, jamového zásobník, geotermálneho vrtu a biomasových kotlov pre rozvodnú sieť Luhy a Šípok. Vo variante 2 teplota prívodu v sústave vo vykurovacom období zníži na 70 °C, čo zvýši účinnosť solárnych kolektorov a zníži prevádzkové náklady tepelného čerpadla geotermálneho vrtu.
Zvýšením tepelnej ochrany budov, používaním bezpalivových zdrojov (solárna energia a čiastočne aj geotermálne energia) a miernym znížením teploty v sústave je možné znížiť spotrebu energie z palív o 64 % a znížiť spotrebu zemného plynu o 98 % oproti súčasnému stavu. Realizáciou variantu 2 by sa dosiahla ročná redukcia emisií CO2 približne o 87 %.
Cena tepla bez primeraného zisku a dotačnej podpory pohybovala na úrovni 285 eur/MWh pre variant 2a (s BS) a 253 eur/MWh pre variant 2b (s KOST). Nárast jednotkovej ceny tepla je spôsobený hlavne zníženým odberom tepla vplyvom obnovy budov, ktorá je východiskovým predpokladom vo variante 2. Vyššia merná cena tepla neznamená vyššie náklady. Objekt s priemernou spotrebou tepla by v prípade variantu 2 ročne platil menej oproti variantu 1 (obr. 28).
Vo variantoch 1 aj 2 nedôjde k rastu spotreby biomasy oproti súčasnému stavu. Dôjde však k nárastu spotreby elektrickej energie oproti súčasnému stavu, a to približne 3-násobne v prípade variantu 1 a približne 2-násobne v prípade variantu 2. Zabezpečenie aspoň čiastočnej sebestačnosti dodávky elektrickej energie by ekonomickú bilanciu variantu 2 mohlo ešte výrazne zlepšiť.
Príspevky systému solárneho poľa so zásobníkom do tepelnej sústavy, ako aj zníženie teploty vody v sústave sú hlavnými činiteľmi zníženia spotreby palív. Vo variante 1 zabezpečí systém solárneho poľa so zásobníkom približne 25 % a vo variante 2 približne 38 % celkovej ročnej dodávky tepla.

Zverejnené v Novinky

Energetické spoločenstvá sú pre Slovensko novým pojmom. Koncept, ktorý prináša výhody pre všetky zúčastnené strany sa v iných častiach Európy rozširuje rýchlejšie. Posúďte sami - napríklad Írsko ich registruje 475 a v Grécku ich nájdeme dokonca 600. Prečo sa nimi zaoberať, podporovať ich a v prvom rade ich začať vytvárať?

Zverejnené v Novinky

Cieľom tejto publikácie je zosumarizovať príklady dobrej praxe realizovaných nízkoteplotných teplárenských riešení a identifikovať ich silné a slabé stránky.

Príklady dobrej praxe:

  1. Dronninglund (Dánsko)
  2. Brædstrup (Dánsko)
  3. Marstal (Dánsko)
  4. Heerlen (Holandsko)
  5. Langkazi (Tibet – Čína)

Prečítajte si: Príklady dobrej praxe nízkoteplotných teplárenských riešení

Zverejnené v Novinky

Energetici a odborníci na obnovu budov pre združenie Priatelia Zeme-CEPA vyhodnotili potenciál energetických úspor v budovách a možnosti zefektívnenia systému zásobovania teplom v Prievidzi, Novákoch a Zemianskych Kostoľanoch. Prievidzi by mohlo v roku 2035 stačiť len 46 % súčasnej spotreby tepla podľa ich štúdie Štvrtá generácia systému zásobovania teplom v regióne horná Nitra[1]. Evolučná zmena teplárenstva by úplne odstránila závislosť mesta od fosílnych palív a zvýšila by pridanú hodnotu teplárenskej práce.  

Zverejnené v Novinky

Cieľom tejto predbežnej štúdie bolo vytvoriť koncept tepelného riešenia 4. generácie systému zásobovania teplom pre región hornej Nitry, ktorý by využíval len obnoviteľné zdroje energie a sezónnu akumuláciu tepla. Tento koncept by mohol byť 2. fázou riešenia vykurovania regiónu s nadväznosťou na fázu prvú, ktorá má byť v prevádzke najneskôr v roku 2023. Dôvodom vypracovania konceptu tepelného riešenia 2. fázy je, že projekt vykurovania 1. fázy nie je možné považovať za dlhodobé riešenie, pretože sa v ňom využíva fosílne palivo a je založené na neoptimalizovanej spotrebe tepla.
Opisovaný koncept systému 4. generácie zásobovania teplom v štúdii nie je návrhom tepelného riešenia, keďže je založený na mnohých predpokladoch (Kapitola 3), ktorých preskúmanie je nevyhnutné k návrhu konkrétneho riešenia.
Koncept 2. fázy tepelného systému pre mesto Prievidza spočíva v rozdelení súčasného systému zásobovania teplom na severnú a južnú časť a to hlavne z dôvodu technickej realizovateľnosti sezónneho zásobníka tepla. Okrem tejto technológie sa v koncepte vyskytujú aj ďalšie zdroje tepla a to konkrétne tepelné čerpadlá (TČ) a doplnkovo aj kotly na biomasu.

Zverejnené v Novinky
Strana 2 z 3

Táto stránka bola vytvorená s podporou Európskej únie, European Climate Initiative – EUKI  a European Climate Foundation. Poskytovatelia finančného príspevku nenesú zodpovednosť za prezentované názory. Za obsah zodpovedajú výlučne Priatelia Zeme-CEPA a CEE Bankwatch Network a nemôže byť za žiadnych okolností považovaný za názor donorov.

Datový zdroj 2