PZ-CEPA

Energoportál

Podporte-nas

Facebook ZivotPoUhli

Mesto Partizánske podpísalo s Priateľmi Zeme-CEPA Vyhlásenie o spolupráci na prípravnej fáze projektu transformácie miestneho teplárenského systému smerom k nízkoteplotnému systému. Pripraviť tento transformačný proces  bude úlohou prípravného tímu, ktorý mesto Partizánske pre tento účel vytvorilo. Ukazuje sa strategická výhoda toho, že si Partizánske udržalo kontrolu nad svojím mestským teplárenským systémom. Má voľné ruky pri rozhodovaní o tom, akým smerom a spôsobom sa systém bude rozvíjať, aj keď ide o proces presahujúci aktuálny volebný cyklus. Spolupráca tak môže podstatným spôsobom zvýšiť eneregetickú efektívnosť mesta a tým aj jeho ekonomickú stabilitu v budúcnosti.

Prinášame prehľad jednotlivých štúdií, ktoré vznikli rámci našej doterajšej spolupráce ako príklad toho, ako postupovať spoločne k tomu, aby sme mali teplo z miestnych zdrojov a boli sebestačnejší.

Ideový zámer - Možnosti rozvoja tepelného hospodárstva v meste Partizánske smerom k nízkoteplotnému systému zásobovania teplom
Štúdia sa zaoberá návrhom nízkoteplotného systému sústavy centralizovaného zásobovania teplom pre mesto Partizánske: Predbežná štúdia Partizánske 2022

Projekt fotovoltiky na streche športovej haly v Partizánskom môže byť striedmejší
Pre mesto Partizánske sme pripravili praktickú štúdiu, v ktorej sme posúdili zámer inštalovať fotovoltickú elektráreň na miestnu športovú halu. Výsledkom sú odporúčania pre striedmejší a vhodnejší projekt v porovnaní s pôvodným návrhom vyplývajúcim z poskytnutého energetického auditu. Kompletná štúdia je k dispozícii tu: Technicko-ekonomické posúdenie inštalácie fotovoltickej elektrárne na objekte mestskej športovej haly

Cestovná mapa obnovy verejných budov v meste Partizánske
Dokument poskytuje čitateľovi návrh obnovy verejných budov tak, aby bola ich postupná obnova čo najefektívnejšia. Prečítajte si celú Cestovnú mapu obnovy verejných budov v meste Partizánske.

Zhodnotenie energetického potenciálu geotermálnych vrtov a rezervoárového prostredia na lokalite Partizánske
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra v Bratislave pripravil štúdiu, ktorej zámerom je posúdiť vhodnosť lokality Partizánske na dlhodobú produkciu zdrojov geotermálnej energie v systémoch nízkoteplotného centralizovaného systému zásobovania teplom. Celá štúdia je k dispozícii na tomto linku.

____

Odoberajte naše Novinky pre ďalšie informácie o rozvoji tepelného hospodárstva v Partizánskom aj ďalších mestách a obciach. Prihlásenie k odberu Noviniek TU.

Zverejnené v Novinky

Štátny geologický ústav Dionýza Štúra v Bratislave pripravil štúdiu, ktorej zámerom je posúdiť vhodnosť lokality Partizánske na dlhodobú produkciu zdrojov geotermálnej energie v systémoch nízkoteplotného centralizovaného systému zásobovania teplom. 

Výskumná práca zahŕňa: 
- zhodnotenie hydrogeologických, hydraulických a tepelno-energetických potenciálov existujúcich vrtov
- zhodnotenie a analýzu citlivosti inštalovaných výkonov geotermálnych vrtov v závislosti na výdatnosti a teploty na výstupe z výmenníkových schém
- bilančné zhodnotenie vyrovnaného tepelného toku v oblasti Partizánskeho
- zhodnotenie možných tepelných výkonov vo vzťahu ku udržateľnej rezervoárovej kapacite Bánovskej kotliny
- zhodnotenie tepelno-energetických parametrov a geometrie rezervoárového prostredia v relevantnom okolí lokality
- určenie krokov nevyhnutných k realizácii hydrodynamických skúšok na lokalite (workplan)

Celá štúdia je k dispozícii na tomto linku.

Všetky dokumenty k možnostiam dekarbonizácie teplárenstva v meste Partizánske nájdete v sekcii Dokumenty - Dekarbonizácia tepláranstva.

 
 
Zverejnené v Novinky

Odborná konferencia v Prievidzi priniesla inšpirácie pre premenu a inovácie v regiónoch

Priatelia Zeme-CEPA v spolupráci s Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, Úradom splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti a Trnavskou univerzitou v Trnave zrealizovali 20. 11. 2023 v Dome kultúry v Prievidzi odbornú konferenciu pod záštitou Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. V tomto článku nájdete príspevky odborníkov a odborníčok z univerzít, výskumných inšitúcií, zástupcov a zástupkýň podnikov a organizácií venované výskumu, vývoju a inováciám súvisiacim s adaptáciou na klimatické zmeny, s obnovou verejných budov pri zavádzaní obnoviteľných zdrojov, či možnostiam využitia geotermálnej energie, priemyselnej infraštruktúry a brownfieldov.

Zverejnené v Novinky

Priatelia Zeme-CEPA v spolupráci s Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, Úradom splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti a Trnavskou univerzitou v Trnave Vás pozývajú na odbornú konferenciu pod záštitou Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku:

REGIÓNY V TRANSFORMÁCII

20. november 2023, 9:00 - 16:30
Dom kultúry v Prievidzi
(spoločenská sála)

Príspevky odborníkov a odborníčok z univerzít, výskumných inšitúcií, zástupcov a zástupkýň podnikov a organizácií sa budú venovať výskumu, vývoju a inováciám súvisiacim s adaptáciou na klimatické zmeny, s obnovou verejných budov pri zavádzaní obnoviteľných zdrojov, či možnostiam využitia geotermálnej energie, priemyselnej infraštruktúry a brownfieldov.

Zverejnené v Novinky

PEDAL Consulting, s.r.o. si Vás dovoľuje pozvať na workshop o dekarbonizácii teplárenstva s ukážkou zapájania geotermálnej energie a vzniku energetických komunít. Koná sa 16. a 17. januára 2023 v Bratislave a zahŕňa aj návštevu Galantathermu. 

Podujatie je organizované v rámci projektu W4RES (Ženy pre trh s obnoviteľným teplom a chladením). Ide o 3-ročný projekt financovaný EÚ, ktorého cieľom je zvýšiť zapojenie žien dotrhového zavádzania riešení vykurovania a chladenia z obnoviteľných zdrojov, prostredníctvomopakovateľných podporných opatrení testovaných a overených v 8 európskych krajinách. V rámci tejto iniciatívy sa uskutoční séria podujatí formou vzájomného učenia sa. 

Zverejnené v Novinky

Najväčšia časť nových eurofondov je vyčlenená na ekologické a klimatické ciele a energetickú bezpečnosť

Medzi výrazné témy štvrtkovej návštevy eurokomisárov v Prešove a Košiciach patrili investície do geotermálnej energie v systémoch diaľkového vykurovania, spravodlivej transformácie regiónov a marginalizovaných rómskych komunít. Elisa Ferreira, komisárka pre súdržnosť a reformy a Nicolas Schmit, komisár pre pracovné miesta a sociálne práva. Počas svojej návštevy 24. 11. 2022 tiež oficiálne ohlásili schválenie Programu Slovensko (Programme Slovakia). Hovorilo sa aj o spravodlivej transformácii regiónov. “Potrebujeme odolnejšie, diverzifikovanejšie a menej závislé regióny,“ povedala Ferreira. “Transformácie nikdy nie sú jednoduché, pretože musíme vyjsť z našej komfortnej zóny,” dodala.

 

Spravodlivá transformácia 

Už je jasné, že Fond spravodlivej transformácie bude rozdelený medzi tri slovenské regióny. Najväčšiu časť, celkovo 51 % z celkovej alokácie dostane horná Nitra, nasleduje Košický kraj (36%) a banskobystrické okresy (13%). Posledné vyjednávania medzi Slovenskom a komisiou sa týkali projektov ETS podnikov. Tie boli zamietnuté, ak nemali predpoklady na výrazné zníženie emisií CO2 (pod benchmark stanovený pre danú technológiu). Pridávali sa tiež niektoré aktivity - pilotné a demonštračné projekty v oblasti vodíkovej mobility, program ELENA a energetická efektívnosť budov pre všetky tri transformované regióny, mladí a príležitosti pre vlastné malé projekty, podpora prieskumnych geotermálnych vrtov. “Musíme urýchliť investície do obnoviteľných zdrojov energie,” vyjadril sa komisár Schmit. "Potrebujeme taktiež spojiť strategické debaty o obnove budov s transformáciou teplárenstva a identifikovať scenáre budúcej spotreby. Práve tie by mali byť základom plánovania teplárenstva na úrovni samospráv,“ myslí si Lenka Ilčíková z Priatelia Zeme-CEPA.

 

Košice budú od roku 2026 vykurované aj geotermálnym zdrojom

Štátny MH Teplárenský holding, a.s., závod Košice zásobuje teplom približne 78 000 domácností. Z celkovej ročnej spotreby tepla 721 GWh v roku 2020 predstavujú domácnosti 64 %, zvyšok sú ostatní/priemyselní odberatelia. Pripravuje sa projekt, ktorého cieľom je vybudovať nový zdroj tepla z geotermálnej energie. Plánovaný výkon 30 MWt pokryje približne 23 % z celkovej potreby tepla. Odhadované celkové náklady sú 98 miliónov EUR. Holding počíta s poskytnutím nenávratného finančného príspevku vo výške 81 miliónov EUR. 

 

Program Slovensko

Slovensko bude môcť investovať viac ako 12,6 miliardy eur v období 2021 až 2027. Na ktoré politické ciele ich použije, je rozhodnuté:

  • Konkurencieschopnejšie a inteligentnejšie Slovensko: 1,89 miliardy eur
  • Zelenšie Slovensko: 4,2 miliardy eur
  • Prepojenejšie Slovensko: 2 miliardy eur
  • Sociálnejšie a inkluzívnejšie Slovensko: 3,25 miliardy eur
  • Európa bližšie k občanom: 400 miliónov eur
  • Fond pre spravodlivú transformáciu: 440 miliónov eur
  • Technická pomoc (financovanie administratívnych kapacít zapojených do čerpania): 410 miliónov eur

 

Tvoríme lepšie Slovensko

Návšteva komisárov sa konala v rámci konferencie Tvoríme lepšie Slovensko. „Vôbec prvýkrát v histórii Slovenska bola do tvorby systému čerpania eurofondov zapojená v takomto rozsahu široká odborná verejnosť a všetci dôležití partneri. Dlhé a nesmierne náročné rokovania sme viedli tiež s Európskou komisiou, pred ktorou sme si museli obhajovať naše národné priority. Eurofondy čerpáme už dve desaťročia a predošlé vlády mali za ten čas už dávno dobudovať základnú infraštruktúru. My chceme tento investičný dlh z minulosti vyrovnať, preto sme Komisiu museli presvedčiť, že časť nových eurofondov musíme investovať aj sem. Teší ma, že naše rokovania boli nakoniec úspešné,“ uviedla počas konferencie ministerka Remišová.

 

 

Zverejnené v Novinky

Štúdia sa zaoberá návrhom nízkoteplotného systému sústavy centralizovaného zásobovania teplom pre mesto Partizánske. Uvažuje sa s dvoma variantmi navrhnutými na základe poskytnutých a verejných informácií a viacerých predpokladov, ktoré kompenzovali chýbajúce alebo nedostupné údaje.
Vo variante 1 sa navrhnuté solárne pole, jamový zásobník a geotermálny vrt uvažuje len pre rozvodnú sieť Luhy. Rozvodná sieť Šípok s biomasovou kotolňou ostáva v pôvodnom (súčasnom) stave. Kotly na zemný plyn v rozvodnej sieti Luhy a v samostatných okrskových a domových kotolniach tiež ostávajú zachované v súčasnom stave.
Vďaka prepojeniu kotolní A, B , C, D, K11 a E a používaním bezpalivových zdrojov (solárna energia a čiastočne aj geotermálne energia) je možné znížiť spotrebu energie z palív o 32 % a znížiť spotrebu zemného plynu o 53 % oproti súčasnému stavu. Realizáciou variantu 1 je možné dosiahnuť redukciu ročných emisií CO2 približne o 58 %.
Cena tepla bez primeraného zisku a dotačnej podpory by sa pohybovala na úrovni 209 eur/MWh pre variant 1a (s BS) a 176 eur/MWh pre variant 1b (s KOST). Aby bolo riešenie variantu cenovo konkurencieschopné so súčasným technickým riešením (cena tepla bez primeraného zisku – 162 eur/MWh), bolo by potrebné toto riešenie podporiť NFP vo výške približne 45 % investičných nákladov v prípade variantu 1a, resp. približne 20 % investičných nákladov v prípade variantu 1b.
Prepojenie sústav vo variante 2 umožňuje využiť kombináciu solárneho poľa, jamového zásobník, geotermálneho vrtu a biomasových kotlov pre rozvodnú sieť Luhy a Šípok. Vo variante 2 teplota prívodu v sústave vo vykurovacom období zníži na 70 °C, čo zvýši účinnosť solárnych kolektorov a zníži prevádzkové náklady tepelného čerpadla geotermálneho vrtu.
Zvýšením tepelnej ochrany budov, používaním bezpalivových zdrojov (solárna energia a čiastočne aj geotermálne energia) a miernym znížením teploty v sústave je možné znížiť spotrebu energie z palív o 64 % a znížiť spotrebu zemného plynu o 98 % oproti súčasnému stavu. Realizáciou variantu 2 by sa dosiahla ročná redukcia emisií CO2 približne o 87 %.
Cena tepla bez primeraného zisku a dotačnej podpory pohybovala na úrovni 285 eur/MWh pre variant 2a (s BS) a 253 eur/MWh pre variant 2b (s KOST). Nárast jednotkovej ceny tepla je spôsobený hlavne zníženým odberom tepla vplyvom obnovy budov, ktorá je východiskovým predpokladom vo variante 2. Vyššia merná cena tepla neznamená vyššie náklady. Objekt s priemernou spotrebou tepla by v prípade variantu 2 ročne platil menej oproti variantu 1 (obr. 28).
Vo variantoch 1 aj 2 nedôjde k rastu spotreby biomasy oproti súčasnému stavu. Dôjde však k nárastu spotreby elektrickej energie oproti súčasnému stavu, a to približne 3-násobne v prípade variantu 1 a približne 2-násobne v prípade variantu 2. Zabezpečenie aspoň čiastočnej sebestačnosti dodávky elektrickej energie by ekonomickú bilanciu variantu 2 mohlo ešte výrazne zlepšiť.
Príspevky systému solárneho poľa so zásobníkom do tepelnej sústavy, ako aj zníženie teploty vody v sústave sú hlavnými činiteľmi zníženia spotreby palív. Vo variante 1 zabezpečí systém solárneho poľa so zásobníkom približne 25 % a vo variante 2 približne 38 % celkovej ročnej dodávky tepla.

Zverejnené v Novinky

Cieľom tejto publikácie je zosumarizovať príklady dobrej praxe realizovaných nízkoteplotných teplárenských riešení a identifikovať ich silné a slabé stránky.

Príklady dobrej praxe:

  1. Dronninglund (Dánsko)
  2. Brædstrup (Dánsko)
  3. Marstal (Dánsko)
  4. Heerlen (Holandsko)
  5. Langkazi (Tibet – Čína)

Prečítajte si: Príklady dobrej praxe nízkoteplotných teplárenských riešení

Zverejnené v Novinky

Cieľom tejto predbežnej štúdie bolo vytvoriť koncept tepelného riešenia 4. generácie systému zásobovania teplom pre región hornej Nitry, ktorý by využíval len obnoviteľné zdroje energie a sezónnu akumuláciu tepla. Tento koncept by mohol byť 2. fázou riešenia vykurovania regiónu s nadväznosťou na fázu prvú, ktorá má byť v prevádzke najneskôr v roku 2023. Dôvodom vypracovania konceptu tepelného riešenia 2. fázy je, že projekt vykurovania 1. fázy nie je možné považovať za dlhodobé riešenie, pretože sa v ňom využíva fosílne palivo a je založené na neoptimalizovanej spotrebe tepla.
Opisovaný koncept systému 4. generácie zásobovania teplom v štúdii nie je návrhom tepelného riešenia, keďže je založený na mnohých predpokladoch (Kapitola 3), ktorých preskúmanie je nevyhnutné k návrhu konkrétneho riešenia.
Koncept 2. fázy tepelného systému pre mesto Prievidza spočíva v rozdelení súčasného systému zásobovania teplom na severnú a južnú časť a to hlavne z dôvodu technickej realizovateľnosti sezónneho zásobníka tepla. Okrem tejto technológie sa v koncepte vyskytujú aj ďalšie zdroje tepla a to konkrétne tepelné čerpadlá (TČ) a doplnkovo aj kotly na biomasu. Konkrétne scenáre (s percentuálnym ročným využitím konkrétnych zdrojov tepla) boli nasledovné:

  • Scenár A1 (severná časť Prievidze):
    o Solárny systém a jamový zásobník tepla – 65 %,
    o Biomasový kotol – 35 %.
  • Scenár A2 (severná časť Prievidze):
    o Solárny systém a jamový zásobník tepla s vybíjaním cez TČ – 75 %,
    o Biomasový kotol – 25 %.
  • Scenár B1 (južná časť Prievidze):
    o Solárny systém, horninový zásobník tepla s vybíjaním cez TČ – 35 %,
    o Banská a geotermálna voda z vrtu s použitím TČ – 52 %,
    o Biomasový kotol – 13 %.
  • Scenár B2 (južná časť Prievidze):
    o Solárny systém, horninový zásobník tepla s vybíjaním cez TČ – 37 %,
    o Banská a geotermálna voda z vrtu s použitím TČ – 63 %.

V prípade rozšírenia konceptu do návrhu 2. fázy systému zásobovania teplom v Prievidzi by sa výrobná cena tepla bez akejkoľvek finančnej podpory štátu alebo prostriedkov z eurofondov mohla pohybovať v sumách od 55,8 do 58,2 eur/MWh3. V prípade uvažovania vhodného nenávratného finančného príspevku na investíciu za celkovú technológiu4 by sa mohla cena za teplo znížiť až na hranicu 32 eur/MWh.

Prečítajte si celú predbežnú štúdiu: Štvrtá generácia systému zásobovania teplom v regióne horná NitraŠtvrtá generácia systému zásobovania teplom v regióne horná Nitra

English version: 4th generation district heating system in Upper Nitra region - Prefeasibility study

Zverejnené v Novinky

Táto stránka bola vytvorená s podporou Európskej únie, European Climate Initiative – EUKI  a European Climate Foundation. Poskytovatelia finančného príspevku nenesú zodpovednosť za prezentované názory. Za obsah zodpovedajú výlučne Priatelia Zeme-CEPA a CEE Bankwatch Network a nemôže byť za žiadnych okolností považovaný za názor donorov.

Datový zdroj 2