Zemný plyn je fosílne palivo. Spaľovanie zemného plynu je oproti uhliu dokonalejšie, vzhľadom na jeho plynné skupenstvo, vďaka čomu dochádza ku kvalitnejšiemu premiešaniu so vzduchom pri procese horenia. Jeho plynný stav je však i zdrojom problému, o ktorom sa začína v posledných rokoch čoraz viac hovoriť. V rozsiahlych plynových ťažobných poliach a distribučných sieťach sa na mnohých miestach vyskytujú úniky suroviny spôsobené netesnosťami systému a veľkým tlakom vo vnútri týchto potrubí. Štúdia MIT uvádza, že úniky tvoria 1,5 až 4,9 % z množstva distribuovaného zemného plynu.Podľa dokumentu na stránke Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD) by pri únikoch 3 - 5 % z celkového množstva distribuovaného zemného plynu boli emisie skleníkových plynov vyššie ako pri uhlí. Hlavnou zložkou plynu je metán, ktorý má niekoľko násobne vyšší vplyv na globálne otepľovanie ako oxid uhličitý. Pri takto vysokých objemoch únikov sú celkové emisie zemného plynu porovnateľné s uhlím (viď graf 2). Navyše mnohé investičné inštitúcie začínajú nastavovať prísne emisné limity pre získanie finančných podpôr, do ktorých sa tepelné zariadenia spaľujúce zemný plyn môžu len s ťažkosťami dostať. Je preto mimoriadne dôležité nestavať energetickú stratégiu na zemnom plyne a všetky riešenia s energetickým využitím tohto paliva by mali mať len dočasný charakter.
Cesta k udržateľnej energetike vedie cez postupnú implementáciu obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Biomasa je základným OZE na Slovensku a jej využívanie v posledných rokoch narastá aj v dôsledku postupného vyraďovania uhlia. Biomasa je vo všeobecnosti považovaná za uhlíkovo neutrálny zdroj energie kvôli faktu, že CO2 (produkt spaľovania) sa vracia späť do prírodného kolobehu prostredníctvom fotosyntézy. Toto tvrdenie však negujú hneď viaceré fakty. V prvom rade sa u biomasy (hlavne dreva) neuvažuje s emisiami pri spaľovaní pohonných hmôt ťažobných zariadení, dopravných prostriedkov pri preprave suroviny k miestu ďalšieho spracovania či ďalších nepriamych procesoch. Pri každom výrube sa navyše oslabuje biodiverzita a schopnosť ekosystému viazať uhlík. Je nutné si uvedomiť, že udržateľné využívanie tuhej biomasy je podmienené nielen jej priemerným ročným prírastkom, ale aj limitmi prostredia. Štúdia ponúka kritériá využívania biomasy, ktoré by mali dopomôcť tomuto obnoviteľnému zdroju energie stať sa skutočnou súčasťou udržateľného energetického systému.
Štúdia sa zaoberá i legislatívnou stránkou a poukazuje na nesprávne hodnoty faktoru emisií CO2 vo vyhláške č. 364/2012 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov.[5] Hodnoty emisií sú v dokumente veľmi nízke, keďže nezahŕňajú nepriame emisie CO2 vznikajúce v ťažobno-dodávateľských reťazcoch a ani emisie iných skleníkových plynov v životnom cykle paliva. Emisie CO2 sú súčasťou certifikátu budov a mali by vyjadrovať skutočnú emisnú záťaž objektu používajúceho konkrétne tepelné zariadenie. Je preto vhodné tieto hodnoty vo vyhláške č. 364/2012 Z.z. aktualizovať podľa najnovších vedeckých poznatkov.
Obsah
1 Porovnanie zdrojov energie z environmentálneho hľadiska
2 Vplyv zemného plynu na klimatické zmeny
3 Kritériá pre udržateľné využívanie biomasy
4 Faktor emisií CO2 v legislatíve SR
5 Odporúčania
Stiahnite si celý: Brífing o (ne)udržateľnosti biomasy a zemného plynu v energetike na Slovensku
English: Executive summary
