Cieľom tejto štúdie bolo stanoviť parametre dostupných obnoviteľných zdrojov energie (v skratke „OZE“) a posúdiť možnosti využívania na účely vykurovania v sústave centrálneho zásobovania teplom (v skratke „SCZT“) a ohrev teplej úžitkovej vody (v skratke „TUV“) pre Prievidzu, Nováky a Zemianske Kostoľany . Výsledkom analýzy parametrov majú byť ideové výstupy vhodného smerovania pri využívaní OZE v oblasti.
Výsledné parametre poukazujú na možnosť 100% využívania OZE v SCZT pre Prievidzu, Nováky a Zemianske Kostoľany. Potenciál udržateľnej drevnej biomasy v okrese Prievidza predstavuje približne 35,6 GWh, tepelný potenciál z Bane Cígeľ predstavuje hodnotu približne 15,5 GWh/rok a z Bane Nováky hodnotu približne 21,5 GWh/rok. Existujúce geotermálne vrty disponujú súhrnne voľným tepelným potenciálom približne 30,5 GWh/rok pri maximálnej miere tepelného využitia a ich dochladení až na 5 °C. Zužitkovanie potenciálu banských vôd a geotermálnych vôd z vrtov v SCZT je možné vzhľadom k teplotným pomerom s použitím technológie tepelného čerpadla (v skratke „TČ“). Udržateľná drevná biomasa, banské vody, ako aj geotermálne vody z vrtov sú pre región charakteristické a ich zužitkovaním je teoreticky možné pokryť približne 84 % súčasnej potreby tepla v SCZT. Zvyšnú potrebu tepla by bolo možné pokryť produkciou tepla zo solárnych kolektorov, čo je ale masívnejšie možné s použitím sezónnej akumulácie tepla. V prípade nižšej reálnej dostupnosti niektorých z potenciálnych zdrojov je možné navýšiť solárnu plochu a zvýšiť objem sezónnej akumulácie v technicky prípustných medziach. Vzhľadom ku globálnemu solárnemu žiareniu v regióne by na zabezpečenie 16 % potreby tepla súčasného SCZT bola potrebná plocha solárnych kolektorov približne 58500 m2, čo predstavuje približne 25 880 kusov solárnych panelov a orientačne 117 000 m3 akumulačnej látky (vody). Vzhľadom k množstvu akumulačnej látky sa javí ako vhodné technicko-ekonomické riešenie využitie jamového zásobníka. Riešenie akumulácie tepla v zaplavených banských dielach si vyžaduje prístup k špecifickým a ťažko dostupným informáciám a preto nebola v tejto štúdii hlbšie skúmaná.
Samotné vyčíslenie parametrov OZE bolo založené na dostupných dátach z aplikácií geografických informačných systémov (GIS). Použité boli aplikácie Global Wind Atlas, Global Solar Atlas a Lesnícky geografický informačný systém, na základe ktorých boli vyčíslené hodnoty charakterizujúce veternú a slnečnú energiu v regióne, ako aj dostupnosť odpadnej drevnej biomasy v okrese. Parametre dostupnej geotermálnej energie boli prevzaté zo samostatnej štúdie. Výpočet potrebnej solárnej plochy ako aj potrebného množstva akumulačnej látky pre využitie solárnych termických kolektorov v SCZT bol realizovaný výpočtovým nástrojom Sunstore 4 Feasibility Evaluation Tool.
Posudzované boli aj možnosti generovanie el. energie z OZE v regióne, výsledkom čoho bolo zistenie, že fotovoltickými solárnymi panelmi je možné generovať obdobné množstvo el. energie ako v prípade veľkej veternej turbíny umiestnenej v najveternejších oblastiach regiónu (okolie Vtáčnika). Veterná a slnečná energia majú rozličný priebeh dostupnosti v priebehu roka a v priebehu dňa, čo je dôležité pri posudzovaní ich kombinácie. Výhodou veternej energie je jej dostupnosť v ranných a večerných hodinách, naproti tomu má však vyšší ekologický dopad na prostredie a umiestnenie veterných turbín je prísnejšie posudzované.
Vyčíslenie parametrov OZE a posúdenie ich dostupnosti boli kľúčové k sformulovaniu ideových výstupov, ktoré sú uvedené v Závere tejto štúdie. Štúdia apeluje na dôležitosť odborného prehodnotenia a komplexného pohľadu pri masívnejšom využívaní OZE, aby zaraďovanie OZE do SCZT nebolo živelné, ale poňaté s rozvahou.
Prečítajte si celú štúdiu: Možnosti využitia obnoviteľných zdrojov energie v Prievidzi, Novákoch a Zemianskych Kostoľanoch
