Cieľom tejto publikácie je zosumarizovať príklady dobrej praxe realizovaných nízkoteplotných teplárenských riešení a identifikovať ich silné a slabé stránky.

Príklady dobrej praxe:

1. Dronninglund (Dánsko)
2. Brædstrup (Dánsko)
3. Marstal (Dánsko)
4. Heerlen (Holandsko)
5. Langkazi (Tibet – Čína)

Prečítajte si: Príklady dobrej praxe nízkoteplotných teplárenských riešení

Energetici a odborníci na obnovu budov pre združenie Priatelia Zeme-CEPA vyhodnotili potenciál energetických úspor v budovách a možnosti zefektívnenia systému zásobovania teplom v Prievidzi, Novákoch a Zemianskych Kostoľanoch. Prievidzi by mohlo v roku 2035 stačiť len 46 % súčasnej spotreby tepla podľa ich štúdie Štvrtá generácia systému zásobovania teplom v regióne horná Nitra[1]. Evolučná zmena teplárenstva by úplne odstránila závislosť mesta od fosílnych palív a zvýšila by pridanú hodnotu teplárenskej práce.  

Cieľom tejto predbežnej štúdie bolo vytvoriť koncept tepelného riešenia 4. generácie systému zásobovania teplom pre región hornej Nitry, ktorý by využíval len obnoviteľné zdroje energie a sezónnu akumuláciu tepla. Tento koncept by mohol byť 2. fázou riešenia vykurovania regiónu s nadväznosťou na fázu prvú, ktorá má byť v prevádzke najneskôr v roku 2023. Dôvodom vypracovania konceptu tepelného riešenia 2. fázy je, že projekt vykurovania 1. fázy nie je možné považovať za dlhodobé riešenie, pretože sa v ňom využíva fosílne palivo a je založené na neoptimalizovanej spotrebe tepla.
Opisovaný koncept systému 4. generácie zásobovania teplom v štúdii nie je návrhom tepelného riešenia, keďže je založený na mnohých predpokladoch (Kapitola 3), ktorých preskúmanie je nevyhnutné k návrhu konkrétneho riešenia.
Koncept 2. fázy tepelného systému pre mesto Prievidza spočíva v rozdelení súčasného systému zásobovania teplom na severnú a južnú časť a to hlavne z dôvodu technickej realizovateľnosti sezónneho zásobníka tepla. Okrem tejto technológie sa v koncepte vyskytujú aj ďalšie zdroje tepla a to konkrétne tepelné čerpadlá (TČ) a doplnkovo aj kotly na biomasu. Konkrétne scenáre (s percentuálnym ročným využitím konkrétnych zdrojov tepla) boli nasledovné:

• Scenár A1 (severná časť Prievidze):
  o Solárny systém a jamový zásobník tepla – 65 %,
  o Biomasový kotol – 35 %.
• Scenár A2 (severná časť Prievidze):
  o Solárny systém a jamový zásobník tepla s vybíjaním cez TČ – 75 %,
  o Biomasový kotol – 25 %.
• Scenár B1 (južná časť Prievidze):
  o Solárny systém, horninový zásobník tepla s vybíjaním cez TČ – 35 %,
  o Banská a geotermálna voda z vrtu s použitím TČ – 52 %,
  o Biomasový kotol – 13 %.
• Scenár B2 (južná časť Prievidze):
  o Solárny systém, horninový zásobník tepla s vybíjaním cez TČ – 37 %,
  o Banská a geotermálna voda z vrtu s použitím TČ – 63 %.

V prípade rozšírenia konceptu do návrhu 2. fázy systému zásobovania teplom v Prievidzi by sa výrobná cena tepla bez akejkoľvek finančnej podpory štátu alebo prostriedkov z eurofondov mohla pohybovať v sumách od 55,8 do 58,2 eur/MWh3. V prípade uvažovania vhodného nenávratného finančného príspevku na investíciu za celkovú technológiu4 by sa mohla cena za teplo znížiť až na hranicu 32 eur/MWh.

Prečítajte si celú predbežnú štúdiu: Štvrtá generácia systému zásobovania teplom v regióne horná NitraŠtvrtá generácia systému zásobovania teplom v regióne horná Nitra

English version: 4th generation district heating system in Upper Nitra region - Prefeasibility study

Koľko ľudí treba na to, aby sa vykurovacie náklady bytového domu znížili o polovicu? V tomto prípade stačili traja.

V zásobníkoch projektov budúceho financovania rozvoja regiónu sa nachádza viac ako 100 projektových zámerov hĺbkovej obnovy budov. Potrebujeme primeranú plánovaciu a implementačnú infraštruktúru pre všetkých, ktorí v najbližších 10 rokoch prejavia záujem znižovať energetickú náročnosť svojich budov.

Každý projekt na hornej Nitre financovaný z verejných zdrojov musí prispievať k cieľom Akčného plánu transformácie. V rámci správ o implementácii Akčného plánu transformácie regiónu sa bude každoročne vyhodnocovať aj znižovanie potreby energie v budovách a rozvodoch, zvyšovanie podielu energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom úplne nahradiť  zdroje na báze fosílneho zemného plynu do roku 2034 a využívanie energetických zariadení vo vlastníctve energetických komunít, občanov a samospráv. Úspešná transformácia regiónu teda bude z veľkej časti závisieť aj od toho, ako rýchlo a kvalitne budeme obnovovať budovy. 

Cieľom štúdie bolo stanoviť potenciálne úspory tepla budov pripojených k sústave centrálneho zásobovania teplom (ďalej len SCZT) na základe určenia aktuálnej hodnoty potreby tepla týchto budov v Prievidzi. Komplexnou obnovou budov v Prievidzi môžeme ušetriť 53,5 – 63,3 % tepla na vykurovanie bytových domov a 29,1 – 34,7 % tepla na vykurovanie budov škôl a školských zariadení. Odporúčame tiež vytvorenie cestovnej mapy zahrňujúcej plány obnov budov v určitom časovom horizonte a tvorbu manuálov obnovy budov konkrétnych stavebných sústav.

V tejto publikácii prinášame ideové návrhy na menší a inovatívnejší systém centrálneho zásobovania teplom (SCZT) pre obec Zemianske Kostoľany, ktorý by bol lepšie financovateľný z európskych prostriedkov ako uvažované samostatné plynové kotly, prípadne riešenie v kombinácii s kotlami na štiepku. Základom riešenia je výrazné zníženie energetickej potreby v budovách a množstva únikov tepla v rozvodoch a využívanie miestnych obnoviteľných zdrojov energie (OZE) s minimalizáciou potreby akéhokoľvek paliva pochádzajúceho mimo región. Riešenie počíta s nižšou teplotou vody v sústave, čo sa prejaví pozitívne na nižších stratách v potrubiach a celkovo efektívnejšom hospodárení s teplom. Takéto moderné riešenia navyše podporujú vznik nových udržateľných pracovných miest v regióne namiesto platieb do zahraničia a aktívne zapájajú občanov do hospodárenia s energiami. V budúcnosti môžu pomôcť s rozvojom turizmu súvisiaceho s uhlíkovo neutrálnymi riešeniami. Prispievajú tiež k plneniu povinného cieľa zvyšovania podielu OZE v SCZT od roku 2021.

Celá štúdia na stiahnutie: Moderný koncept systému centrálneho zásobovania teplom v Zemianskych Kostoľanoch [pdf, 0.6MB]

Tlačová správa: Prievidza, 10. december  2020

O riešení zásobovania teplom na hornej Nitre po roku 2023 zatiaľ ešte nie je rozhodnuté, Priatelia Zeme-CEPA však, v snahe hľadať riešenie minimalizujúce dopad na životné prostredie v tomto regióne, podpísali samostatné memorandá o porozumení s oboma uchádzačmi o dodávky tepla po roku 2023, teda so spoločnosťou Slovenské elektrárne ako aj s Prievidzským tepelným hospodárstvom (PTH). Dodávky tepla v regióne Horná Nitra je potrebné riešiť z dôvodu ukončenia podpory pri výrobe elektriny z hnedého uhlia po roku 2023.

Obe spoločnosti, nezávisle od seba, avšak spolu s Priateľmi Zeme-CEPA, sa zhodli na tom, že bude potrebné pripraviť a hľadať riešenie pre zásobovanie Hornonitrianskeho regiónu teplom, ktoré by malo byť založené na optimalizovanej spotrebe tepla a riešení minimalizujúcom uhlíkovú náročnosť a dopad na životné prostredie.

Zároveň, okrem iného, obe spoločnosti vo svojich memorandách s Priateľmi Zeme-CEPA navrhujú, aby Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky každoročne  v rámci správ o implementácii Akčného plánu transformácie regiónu Horná Nitra vyhodnocovalo:

• znižovanie potreby energie v budovách a rozvodoch napojených na CZT
• zvyšovanie podielu energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom úplne nahradiť zdroje na báze fosílneho zemného plynu do roku 2034
• využívanie energetických zariadení na zvyšovanie energetickej hospodárnosti vo vlastníctve energetických komunít, občanov a samospráv.

Plošné a razantné zníženie energetickej potreby a prechod k nízkouhlíkovej tepelnej energetike na hornej Nitre je prioritným verejným záujmom. „Verím, že vláda vytvorí podmienky a podporí kapacity na prechod na udržateľné tepelné riešenia smerom k uhlíkovej neutralite. Horná Nitra sa môže stať nielen ukážkou transformácie od uhlia, ale aj príkladom pre cielené znižovanie energetickej potreby a zvyšovanie obnoviteľných zdrojov.“ povedal Juraj Melichár z OZ Priatelia Zeme-CEPA.

„S cieľom nahradiť súčasný zdroj, Slovenské elektrárne pripravili projekt transformácie tejto elektrárne na tepláreň na báze plynovej a biomasovej kotolne do konca roku 2023, s cieľom eliminovať v čo najväčšej možnej miere súčasné negatívne dopady na spotrebiteľov, aj obyvateľov v celom regióne. S Priateľmi Zeme chceme spolupracovať a hľadať riešenie, ktoré bude minimalizovať dopad na životné prostredie a uhlíkovú náročnosť.“ vyhlásil Branislav Strýček, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Slovenských elektrární, a.s.

„Riešenie, ktoré ponúkame pre budúcnosť vykurovania Prievidze zo strany Prievidzského tepelného hospodárstva, využíva vo veľkej miere aj obnoviteľné zdroje energie - banské vody,  tepelné čerpadlá, solárne panely a biomasu. Našou dlhodobou víziou je zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov tým, že budeme aj v budúcnosti ďalej využívať potenciál uzatváraných baní a pridávať ich do zdroja, ktorý vybudujeme v Cígli. Preto sme sa radi pridali k memorandu,“  uviedla Katarína Macháčková, primátorka Prievidze a členka predstavenstva PTH. „V rámci transformácie uhoľného regiónu vidíme veľký priestor aj na znižovanie potreby energie, najmä  opatreniami zameranými na verejné budovy a inovácie v oblasti energetiky,“ dodala. 

Prečítajte si mikroštúdiu od Inštitútu pre pasívne domy: Skúsenosti z obnovy bytových domov v mestskej časti Bratislava - Karlova Ves a odporúčania pre verejné politiky na národnej úrovni

Prečítajte si štúdiu od expertov zo Slovenskej technickej univerzity: Odhad potenciálu úspor energie na vykurovanie a prípravu teplej vody budov zapojených do centrálneho zásobovania teplom z elektrárne Nováky

English version: Estimation of the energy saving potential (for central heating and hot water preparation) of buildings in central heat supply system from Novaky power plant.

Elektráreň Nováky má spaľovať hnedé uhlie najneskôr do decembra 2023. Ministerstvo hospodárstva preto 8.9.2020 organizuje pracovné stretnutie, na ktorom budú experti diskutovať ako zabezpečiť vykurovanie miest Prievidza, Nováky a obce Zemianske Kostoľany. O vybranej možnosti stále nie je rozhodnuté. Aktuálne sú rozpracované iba dva návrhy, ktoré sú založené na vysokej energetickej potrebe a v rôznej miere počítajú aj s fosílnym palivom - zemným plynom. Oba návrhy teda môžu slúžiť len ako dočasné riešenie, ktoré bude treba o desať rokov zmeniť v závislosti od tempa obnovy budov.