Komentár Jána Klepáča o uplatnení princípu hodnota za peniaze na obnoviteľných zdrojoch stojí za pozornosť.
Náhrada veľkých uhoľných zdrojov elektriny nízkoemisnými palivami, najmä udržateľnými obnoviteľnými zdrojmi, môže po komplexnom zvýšení energetickej efektívnosti skutočne napomôcť riešeniu viacerých ekologických problémov. Môže prispieť aj k tomu, aby Slovensko pri znižovaní emisií dosiahlo ďalej ako len na tzv. nízkovisiace ovocie. Náhrada za spaľovanie uhlia by potešila aj slovenských spotrebiteľov a spotrebiteľky, ktorí dnes túto ekologickú záťaž nesú na svojich ramenách alebo presnejšie, platia vo svojich účtoch za elektrinu.
Čaká však takáto budúcnosť aj región hornej Nitry? Povedie tlak Európskej komisie a dnes už aj verejná mienka k definitívnemu zastaveniu výroby elektriny z domáceho uhlia? Vzhľadom na podobu novely zákona o obnoviteľných zdrojoch a kombinovanej výroby, ako aj pripravovanej dotačnej schémy o ochrane životného prostredia je to neisté.
Mottom dňa je, žiaľ, len zlacnieť
V roku 2023 končí prvá fáza transformácie regiónu horná Nitra a mala by sa dokončiť rekonštrukcia elektrického vedenia masívne financovaná aj z Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Vládny akčný plán ako preinvestovať ďalšie verejné financie s cieľom vytvoriť lepšiu budúcnosť pre prepustených baníkov beží v tak rýchlom režime, že s ním stíhajú držať krok len najväčší hráči. Ale ministerstvo hospodárstva má možno plán B, ktorý umožní baniam aj naďalej profitovaťz dotácií na elektrinu z uhlia.
Len nedávno predložil rezort hospodárstva do legislatívneho procesu novelu zákona o podpore výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla . Ako cieľ si stanovilo ďalší rozvoj obnoviteľných zdrojov a energeticky efektívnej kombinovanej výroby, ktorá tým, že šetrí primárne palivá, prispieva len čiastočne k cieľom energetickej efektívnosti.
Dôraz sa kladie aj na udržateľnosť finančných nákladov na podporu. Po novom sa akýkoľvek väčší zdroj energie postaví len v prípade, ak uspeje v transparentnom a otvorenom výberovom konaní. Mottom dňa je zlacnieť. Pripomeňme si, že na podporu kombinovanej výroby sa dnes skladáme takmer 100 miliónmi ročne cez svoje účty za elektrinu, rovnako ako pri uhlí.
Žiaľ, ani na palive nebude záležať
Tendrovať však nebudú musieť všetci.
Veľké teplárne, ktoré dnes zásobujú obyvateľstvo teplom a teplou vodou a produkujú elektrinu, budú môcť získať finančnú podporu na ďalších 15 rokov aj bez úspechu vo výberovom konaní. Postačí, ak uskutočnia rekonštrukciu alebo modernizáciu kedykoľvek do konca roka 2025.
Má to aj ďalší háčik. Novela vôbec neupravuje povinnosť zmeniť pri renovácii palivo, nehovoriac o opatreniach v oblasti zateplenia budov či rozvodov. Nepovedie teda k tomu, aby sa namiesto (hnedého) uhlia využívali nízkoemisné palivá, najmä obnoviteľné zdroje energie plniacimi kritériá udržateľnosti a ideálne v energeticky hospodárnych budovách.
Hrozí tak, že dožívajúca novácka elektráreň prejde rekonštrukciou a namiesto toľko kritizovanej podpory „vo všeobecnom hospodárskom záujme“ získa iný typ podpory. Áno, môže získať dotácie na kombinovanú výrobu elektriny a tepla z klimaticky najhoršieho paliva – lignitu.
Ak sa tento scenár naplní, na lepšie ovzdušie a menej rizikové rozdelenie pracovných miest v regióne môžeme v rozumnom čase zabudnúť.
Nová schéma štátnej pomoci?
Je v súlade s princípom „znečisťovateľ platí“, aby sa financie na renováciu teplárne bez zmeny paliva dali čerpať nielen z podpory cez ceny elektriny, ale aj z eurofondov či štátneho rozpočtu?
Aktuálne sa totiž na ministerstve životného prostredia (MŽP) pripravuje schéma štátnej pomoci na ochranu životného prostredia v oblasti znižovania emisií v energetike s ročnou alokáciou na úrovni 25 miliónov eur. Schéma sa bude týkať len väčších zdrojov (nad 20 MW), pričom jej prvotná myšlienka – nahradiť uhlie – postupne ustupuje inej priorite: rekonštrukciám existujúcich teplární. Absentujú najmä podmienky:
- zmeny palivovej základne s dôrazom na znižovanie spotreby fosílnych palív, najmä uhlia za udržateľné obnoviteľné zdroje energie. Pri biomase by malo MŽP žiadať splnenie kritérií udržateľného využívania ako pri projektoch z Európskych štrukturálnych fondoch;
- ambiciózneho zvýšenia energetickej účinnosti výroby a distribúcie energie oproti pôvodnému stavu;
- dodržania minimálnej energetickej hospodárnosti na strane spotreby.
Za naše združenie môžem potvrdiť, že pripomienky k pripravovanej novele vyššie spomenutého zákona predložíme. Lebo hlavne skutky rozhodujú. Verím, že rovnako sa zachovajú aj zamestnávateľské zväzy a profesné združenia.
Zdravie ľudí a životné prostredie musia konečne dostať prednosť.
