[TASR/AP/Vadim Ghirda]

V súčasnosti však nič nenasvedčuje tomu, že Úrad podpredsedu vlády SR plánuje osloviť širšiu verejnosť s cieľom podporovať záujem o tvorbu nových projektov. Apel na zapojenie širšej skupiny aktérov do tvorby a realizácie akčného plánu zaznieva zo strany miestnych pracovných skupín na každom spoločnom stretnutí. Ani po roku spoločnej práce nedošlo k splneniu základných požiadaviek, ako je zverejnenie rozhodnutia o participatívnej tvorbe akčného plánu a príprava komunikačnej  stratégie smerom na verejnosť.

V súvislosti s blížiacim sa termínom vypracovania návrhu Akčného plánu transformácie regiónu horná Nitra Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu oznámil zber indikatívnych projektových zámerov. Nedostatočnou je najmä forma propagácie – oznámenie poslali len emailom, na svojej webovej stránke ani v žiadnych médiách túto skutočnosť neoznámili.

Zapojenie malých a stredných podnikov

Spomínaná  štúdia z dielne SAV potvrdzuje, že kľúčovou výzvou je zapojiť do transformácie malé a stredné podniky (MSP) a dopĺňa: „MSP nie sú v databáze už podaných projektov dostatočne zastúpené. Kvalitatívny prieskum naznačuje, že je to skupina zainteresovaných subjektov, na ktorú je najťažšie dosiahnuť a zapojiť.”

Občianske združenie Priatelia Zeme-CEPA organizuje stretnutia predstaviteľov samospráv, miestnych podnikateľov a aktívnych občanov, na ktorých predstavuje konkrétne príklady dobrej praxe, diskutuje s miestnymi o nápadoch na rozvoj regiónu hornej Nitry a o kritériách, ktoré by mali plniť podporené projekty. Takéto ojedinelé stretnutia však nemôžu nahradiť systematickú prácu vlády a regiónu s komunitami v okresoch Prievidza a Partizánske.

Na Slovensku v súčasnosti čerpáme na národnej úrovni len 20 percent dostupných eurofondov. V regióne panujú dve obavy. Jedna, že čerpanie budúcich finančných prostriedkov pre región nepresiahne slovenskú úroveň, druhá, že finančné prostriedky budú prideľované netransparentne, bez jasných kritérií v snahe prezentovať vysoké čerpanie ako dôkaz úspešnej transformácie.

Transformujeme región, nie jednu firmu

Spravodlivá transformácia znamená aj to, že v procese odklonu od uhlia nebudú uprednostňované projekty veľkých spoločností, ale bude umožnené aj menším podnikateľom a aktérom podieľať sa na premene regiónu s podobnou podporou, akú získavajú veľké spoločnosti. Premena baníckeho regiónu nech je postavená predovšetkým na potrebách a možnostiach miestnych ľudí. Takto to zhrnul jeden z miestnych podnikateľov: „Dať veľké dotácie pár ľuďom je možno efektívnejšie čo do administratívy, ale pomôcť v menšom a viacerým, je určite pre región užitočnejšie.”

Akčný plán a všetky súvisiace dokumenty a aktivity by mali brať do úvahy kritériá pre uprednostňovanie projektov, ktoré boli a budú prediskutované s miestnymi za účelom zabezpečenia spravodlivej transformácie hornej Nitry. Najčastejšie sa zo strany miestnych objavujú požiadavky na zlepšenie stavu životného prostredia a na projekty, ktoré majú a budú mať pozitívne sociálne dopady. Občianske združenie Priatelia Zeme-CEPA už o niektorých kritériách s miestnymi diskutovalo tu.

Environmentálne záťaže idú ruka v ruke so zdravotnými problémami. Najnovšie oficiálne údaje o znečisťovaní uhoľných elektrární z roku 2016 potvrdzujú, že uhoľné spoločnosti nesú značnú zodpovednosť za dopady na zdravie. V tejto súvislosti by v rámci prechodu regiónu od uhlia nemali byť z verejných financií vôbec podporované spoločnosti zaoberajúce sa ťažbou uhlia bez jasného útlmového programu a konkrétnych záväzkov pre znižovanie vlastných emisií skleníkových plynov.

Kto zodpovedá za transformáciu?

Je na škodu veci, že úrad podpredsedu vlády nevidí ako jednu z dôležitých súčastí transformácie aj systematickú prácu s komunitami v regióne.

Zatiaľ nedáva jasné odpovede na otázky:

• Kedy dostanú samosprávy, ako aj malí a strední podnikatelia porovnateľnú podporu ako dostávajú súkromné bane?
• Aká má byť dlhodobá podpora pre ďalšiu tvorbu a zlepšovanie projektov?
• Ako má vyzerať konkrétna práca lokálnych pracovných skupín po schválení akčného plánu?

Inštitucionalizácia transformácie teda zatiaľ nie je na programe dňa. Nervozita zo strany miestnych narastá.

Doterajšia prax tvorby akčného plánu by nemala byť príkladom pre jeho realizáciu. Úrad podpredsedu vlády totiž ani po roku práce nezverejnil štatút, rokovací poriadok a oficiálne poznámky zo stretnutí. Členovia a členky pracovných skupín nedostávajú včas informácie, pozvánky a podklady pre stretnutia, vytvárajú sa užšie pracovné skupiny, o ktorých nie sú dostatočne informovaní. Subjekty, ktoré poslali svoje projektové zámery v rámci zrýchleného zberu projektov v marci-apríli 2018, dodnes oficiálne nedostali žiadnu spätnú väzbu.

V doterajšom procese prípravy akčného plánu bolo zatiaľ vždy deklarované, že projekty pripravené v rámci skupiny súkromnej ťažobnej spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza (HBP), a.s., nie sú prioritné, a ich prínos, potrebnosť a inovatívnosť budú posudzované v obdobnom režime ako potenciálne projekty iných subjektov. O to prekvapujúcejšie bolo v decembri 2018, že projekty spoločnosti HBP sa ako jediné objavili v návrhu materiálu o ukončení všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorý vypracoval Úrad podpredsedu vlády SR spolu s ministerstvom hospodárstva a ktorý mal byť následne schválený Vládou SR.

Je neochota k príprave širšej verejnej diskusie len ďalšou nenápadnou podporou súkromnej ťažobnej spoločnosti?